Priznám sa, že nie som fanúšikom futbalu. Futbal nehrávam, nechodím na zápasy, nepozerám ho v televízii. Neviem, kto je momentálne majstrom, ba dokonca neovládam ani pravidlá tohto masového športu. Patrím medzi časť populácie, ktorá dosť dobre nechápe tých upotených mládencov, keď sa naháňajú hore – dole po ihrisku za tým kúskom kože. Napriek tomu som sa rád pozhováral s dlhoročným hlavným futbalovým rozhodcom, Žilinčanom Augustínom Sobolom starším (56).
Kto vás zoznámil s futbalom?
Na ihrisko ma priviedol môj otec. Dlhé roky hrával za TJ Divina a k futbalu mal blízky vzťah. Najskôr som hral za Žilinu v dorasteneckej lige, potom za TJ Bánová a neskôr za TJ Divinka. To, že som bol aktívnym futbalistom, mi veľmi pomohlo potom v rozhodcovskej kariére.
Kedy ste sa stali futbalovým rozhodcom?
Rozhodovať som začal pomerne neskoro, až ako 33-ročný. Začínal som v oblastnom futbalovom zväze a po dvoch rokoch som postúpil do krajského futbalového zväzu. Kvôli dlhému dochádzaniu som sa však po šiestich rokoch vrátil naspäť do oblastného zväzu, kde pôsobím dodnes.
Kedysi vraj bolo ťažké zohnať rozhodcovský výstroj...
Ja som si dres kúpil na futbalovom zväze. Ale odznak mi venoval jeden bývalý rozhodca. Červenú a žltú kartu, ktorými pri hre upozorňujem na nešportové prejavy hráčov, som si zhotovil v práci sám. Píšťalku s guličkou som mal najskôr kovovú. Teraz používam umelohmotnú, pretože v kovovej sa gulička lepila a musel som ju pred zápasom máčať vo vode. V najhoršom prípade však viem silno zapískať aj ústami.
Dá sa spočítať, koľko zápasov ste už odpískali?
Za tých 23 rokov to mohlo byť okolo 400, čiže asi 26 ročne. Sezóna začína zvyčajne v marci a končí v polovici letných prázdnin. V prípade nepriaznivého počasia, napríklad kvôli búrke alebo veľkému blatu na ihrisku, má rozhodca právo zápas odložiť, no mne sa to zatiaľ nestalo. Najvýznamnejší zápas, ktorý som rozhodoval, bol medzi Brodnom a Lietavskou Lúčkou o postup do 5. ligy. Skončil remízou 0:0, postúpila Lietavská Lúčka a tým aj futbal v Brodne zanikol. Nespomínam si na nejaký kuriózny gól, ale často padajú góly vlastné a najviac gólov padlo počas zápasu TJ Hliník a TJ Hvozdnica, ktorí zahrali 6:2.
Ovládajú diváci dokonale pravidlá hry?
Práveže nie. Väčšinou len kibicujú a rozhodcom nadávajú niekedy hneď, len čo vyjdú na trávnik. Pritom je to práve rozhodca, kto zodpovedá za úroveň futbalu, aby aj diváci mali zo zápasu pekný spoločenský zážitok.
Je ťažké ustriehnuť dianie na ihrisku?
Aj ja som len človek a nie vždy vidím situáciu na hracej ploche dokonale, zvlášť pri veľkej rýchlosti. Hráčov je veľa, a preto sme na to zvyčajne dvaja – ja a postranný asistent rozhodcu, ktorý mi pomáha, keď som ďaleko od situácie. Mal by byť ešte jeden postranný, no nie sú na to peniaze. Snažím sa vždy vystupovať čestne, no nekompromisne, aby som sa po zápase mohol každému pokojne pozrieť do očí. Myslím, že za tie roky mám už u hráčov rešpekt. Nedovoľujú si voči mne a už som viac razy počul, ako ich tréneri varovali – „Dnes si dávajte pozor, lebo píska Sobola.“ Ako bývalý aktívny futbalista viem aj hráčov lepšie pochopiť.
Ako sa dopravujete na zápasy?
Väčšinou sa rozvezieme autom s ostatnými kolegami rozhodcami. Prv bolo zaužívané parkovať auto pre istotu v strede dediny, teraz nám ich strážia usporiadatelia. Často sa totiž stávalo, že sa nespokojní fanúšikovia na nich vybúrili. Raz, keď sme pískali v Okoličnom, museli sme byť pred rozvášnenými divákmi ukrytí v prezliekárni až do desiatej hodiny večer. Keď sme potom chceli ísť domov, zistili sme, že nám na aute vybrali všetky ventily z pneumatík. Predseda TJ Okoličného nám musel dať svoje a odišli sme za asistencie polície. Futbal je hra výbušná, plná emócií a často je to v obci jediná kultúra. Hráči hrajú o prestíž, o peniaze a keď sa im nedarí, môžu im povoliť nervy. Svoje urobia aj tréneri, ktorí pri neúspechu svojich hráčov majú sklony vidieť vinu v rozhodcovi. Inzultovali ma ale len raz, bolo to po nedohratom zápase v Terchovej. Za trest museli Terchovci potom niekoľko zápasov odohrať na neutrálnej pôde.
Máte svoje obľúbené futbalové mužstvo?
Fandím, samozrejme, Žiline, ale v televízii si nenechám ujsť žiadny zápas. Aj si pri pivku pošomrem na iných rozhodcov. Chvíľu som i tipoval, ale dnes už stávkové kancelárie nenavštevujem.
Má vaša manželka pochopenie pre vašu záľubu?
Za tie roky si už na moje nedele strávené mimo domova zvykla. Spočiatku som ju brával so sebou. Počas zápasov v aute štrikovala, teraz radšej trávi nedeľu na kvetinovej záhradke so svojimi skalničkami. Aktívnemu športu sa venujú aj naši dvaja synovia. Boli tiež futbalisti, no pred pár rokmi ich viac zaujal hokejbal.
Ako si udržiavate kondíciu?
Fyzickú zdatnosť rozhodca nesmie zanedbávať. Pohybu mám však dostatok, lebo od rána do večera pracujem na stavbe a po ihrisku sa tiež dosť nabehám. Občas si zahrám futbal rekreačne. Mohol by som rozhodovať aj do šesťdesiatky, ale vážne rozmýšľam nad tým, že už čoskoro odovzdám štafetu mladším.
Dejiny loptových hier siahajú až do antických ias. Vzduchom plnené bravové mechúry sa objavili v 2. storoí v Grécku. Zaiatky futbalu siahajú do 12. storoia, ke sa v Anglicku na hru používali lopty z kože ošípaných vyplnené lístím, perím alebo vlasmi. Bránou vraj boli kostolné dvere a hráov mohlo by aj sto.
