Na tému čistoty vzduchu, vody, potravín a všetkého, čo súvisí so zdravým spôsobom života, sa prišli na klubový večer v rámci cyklu 100 farieb života Žiliny, ktorý v utorok 28. marca zorganizovala Nadácia 21. storočia s verejnosťou porozprávať: Eva Országová (OZ za krajšiu Žilinu), Tibor Tkáč (ekológ), Ľubomír Mateček (projektant), Blanka Malá (krajinná architektka), Lívia Čičková (Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiline), Ján Pagáč (Klub priateľov prírody), Katarína Ďurišová (Inšpektorát životného prostredia v Žiline) a Rastislav Tain (Ekoskanzen Gazdovský dvor). Zaujímavý večer odštartoval jeho dramaturg a moderátor Peter Ničík. Potom hostia predstavili svoje aktivity. Rastislav Tain pozval všetkých do ekoskanzenu pod Lietavským hradom, Katarína Ďurišová sa venovala kvalite povrchových vôd a upozornila na úniky ropných produktov do vodných zdrojov pri rôznych nehodách. Architektka Blanka Malá sa dnes podieľa na príprave legislatívnych zmien v oblasti zlepšenia životného prostredia v SR a pozná význam zelene na psychický a fyzický vývoj človeka. Tá spomenula aj zahusťovanie sídlisk, čo je úplne opačný trend ako vo vyspelých krajinách, kde sa počet obyvateľov na meter štvorcový plochy znižuje. Ľubomír Mateček sa zaoberal vplyvom dopravy na životné prostredie, zdôraznil nebezpečenstvo nedodržiavania územných plánov a časté chaotické zmeny pre životné prostredie. Ďalší hosť, Tibor Tkáč upozornil na nové odpílené stromy pri žilinskom trhovisku, skonštatoval, že sa napĺňa program likvidácie zelene na území mesta a skončil otázkou, či sú ľudia spokojní so vzduchom, ktorý dýchajú. Evu Országovú verejnosť pozná ako organizátorku protestných zhromaždení za záchranu zelene na Štúrovom námestí, či proti plánovanému mrakodrapu na Bôriku. Len minulý rok zmizlo z mesta asi 600 zdravých stromov a predalo sa 5 hektárov zelených plôch. Príčina je v netransparentnom predaji mestského majetku. Lívia Čičková ubezpečila prítomných, že kontrola potravín sa začína kontrolou krmív pre zvieratá, pokračuje kontrolou u výrobcov až po maloobchodné predajne. Ján Pagáč zdôraznil predovšetkým osobnú angažovanosť ľudí k prostrediu vo svojom okolí.
Na záver sa účastníci besedy zhodli, že najväčším problémom Žiliny je prehustenosť sídlisk, netransparentné predaje majetku mesta a neúcta kompetentných k zeleni. Liekom môže byť väčšia angažovanosť obyvateľov, ale zdá sa, že ľudia o tieto problémy nemajú záujem. Svedčí o tom i slabšia účasť na podujatí. Keď sa však ľudia spamätajú, môže byť neskoro.
