Už od piatej triedy obaja sú zbláznení do volejbalu. Kedysi ho hrával aj ich otec Jaroslav, dnes si s nimi zapinká už len na dovolenke. „Každý je iný. Odmalička však boli aktívni a neposední, stále by len lietali po vonku, naháňali sa s loptou alebo na kolieskových korčuliach. Ale na druhej strane obaja radi vysedávajú aj pri počítači. Maroš sa od neho odtrhne, keď v telke dávajú futbal alebo hokej, Tomáš však nie.“ Mama pracuje ako ekonómka, otec je teraz nezamestnaný. Viac súrodencov nemajú. Hoci sa priznali, že sa sem-tam i pobijú, sú to fajn chalani. „Teraz som na pozícii nahrávača. Hráme krajské majstrovstvo, zatiaľ sme tretí. V škole mi to ide celkom dobre, teda asi na trojky. Tomáš 
je lepší žiak,“ priznal sa chlapsky mladší Maroš. Zdá sa, že volejbal ho veľmi baví, začal chodiť i na ôsmacké tréningy. Len mame sa zdá, že ho ťahá od učenia. „Nie je to zlé, ale mohlo by to byť aj lepšie. Keď po sebe absolvuje dva tréningy, príde domov uťahaný ako mača,“ posťažovala sa mama Jaroslava. To je vec, ktorá ju na Marošovi hnevá najviac. Na Tomášovi zasa to, že je pomalý a všetko mu dlho trvá. Ale inak je na svojich chlapcov celkom pyšná. Rovnako, ako ich otec Jaroslav.
Staršieho Tomáša na volejbale najviac baví, že si zahrá. Aj v krajskom majstrovstve, teraz sú na siedmom mieste. „Niekedy nám radí aj oco, ale málokedy dáme na jeho rady,“ usmieva sa Tomáš. Baví ho aj hokej, ktorý hráva s kamarátmi na školskom ihrisku a rozmýšľa o ďalšom štúdiu na športovom gymnáziu, kde sa hrá volejbal. Na Maroša a Tomáša Holienkovcov sme sa opýtali aj ich trénera Juraja Crhu. „Maroš je normálny chalan, šikovný, snaživý, skromný. A Tomáš? Keď odstráni niektoré nedostatky, tak bude dobrý,“ odpovedal po chvíľke rozmýšľania tréner. Vyšli sme na chvíľu na školský dvor, kde nám chlapci predviedli svoje volejbalové umenie. A priznali sa, že Tomáš má najradšej objednanú pizzu, Marošovi však najlepšie chutí mamina krupicová kaša.
