Keď sa pred necelými pätnástimi rokmi Vladimír Boďa narodil, bolo to živé striebro. „Na nohy sa postavil, keď mal osem mesiacov. Hneď objavil loptu, do ktorej sa dalo kopať a to ho drží doteraz,“ porozprávala nám jeho mama Anna, keď sme ju v Krasňaňoch navštívili. Nemala to v živote ľahké. Je tomu sedem rokov, čo jej zomrel manžel a s výchovou troch detí si musela poradiť sama. „Dcéry sú dnes už dospelé, pracujú a diaľkovo študujú. Tento rok budeme mať dvoje promócií, bakalárske i inžinierske,“ netají pýchu nad svojimi dcérami Anna Boďová. Vždy však chcela syna.
Tešil sa naňho i otec, dlho si ho však neužil. Smrť otca malého Vladimíra hlboko zasiahla. Stratil svojho spoluhráča, trénera a kamaráta. Lebo Vladimír je nadaný futbalista. S otcom si na ulici urobili bránky a hrali ozajstný futbal. Jeden čas bol Vladovým sparingpartnerom aj domáci miláčik, pes. Do piatej triedy začal chodiť do ZŠ v Belej, kde majú špeciálne futbalové triedy. Tam je teraz deviatakom, futbal však hráva za starších žiakov doma, v Krasňaňoch. Z útoku prešiel do zálohy, jeho trénerom je Jaroslav Kuric. „Možno budem hrať aj za dorastencov, budem žiadať o ostaršenie. Futbal ma veľmi baví a mám ho rád,“ priznal sa nám Vlado. Futbal sleduje i v televízii, fandí Arzenalu Londýn, AC Milánu, z domácich tímov, ako správny patriot, Žiline. A jeho futbalovým vzorom je Zinedine Zidane. „Prvý zápas som hral, keď som bol piatak. Dal som už aj zopár gólov, ale žiadny taký, ktorý by mi utkvel v pamäti. No raz určite dám aj taký,“ je presvedčený Vladimír. V triede má štrnásť spolužiakov, tiež futbalistov. „Sme dobrí kamaráti. Všetci,“ hovorí. O pár týždňov skončí základnú školu, za sebou má už aj rozhodovanie, kam ďalej. „Chcel som ísť najprv na športové gymnázium, ale nakoniec sme sa s mamou rozhodli pre energetické učilište. Chodím aj do jazykovej školy na angličtinu,“ rozhovoril sa o svojich ďalších plánoch a záľubách. Má rád šport, počítač a kamarátov. V jedle prieberčivý nie je, najradšej má však mäso na akýkoľvek spôsob. „Hlavne, aby sa učil. To je pre Vlada najdôležitejšie. Hoci sa háda so svojimi sestrami, doma mi je veľkým pomocníkom,“ doplnila jeho charakteristiku mama Anna. Rada by mu dopriala všetko na svete. „Ale môžem dať len toľko, koľko mám,“ ukončila rozprávanie.
