Vážená redakcia,
v čísle 7 MY Žilinských novín, zo dňa 20. februára 2006, ste uverejnili môj list poslancom, v ktorom vyjadrujem svoj názor k dopravnému prepojeniu Hájik – Vlčince, konkrétnejšie k prieskumného autobusu. List som poslala prostredníctvom e-mailovej pošty po predchádzajúcom rozhovore s niektorými z poslancov i ôsmim z nich. Nielen vaša redakcia prijala môj list a pripomienky ako faktické, logické a pravdivé a uverejnila ho. Môj názor podporila vo vašich novinách v čísle 8, zo dňa 27. februára i obyvateľka zo sídliska Vlčince, pani Oľga Košnárová a osobne viacerí obyvatelia Hájika, Vlčiniec i Závodia. A práve môj kontakt s médiami sa stal terčom v oku poslancov pána D. Klačka s podporou pána M. Janušeka. V Žilinskom večerníku
v čísle 13, zo dňa 28. marca 2006,
v článku „Najvhodnejší variant riešenia dopravy na Hájiku ešte nie je na svete, úvahy o ňom áno,“ označili môj názor a pripomienky za neseriózne a nezakladajúce sa na pravde. Konštatovanie pána Klačka i Janušeka ma osobne veľmi mrzí, pretože predtým, než som svoj názor povedala médiam, som sa s viacerými poslancami rozprávala (konkrétne i s pánom Janušekom, ktorý moje pripomienky prijal ako opodstatnené), tvrdenie, ktoré mi pán poslanec Klačko vložil do úst, som nepovedala, jeden týždeň z prieskumu boli skutočne prázdniny, zastávky Vlčiniec bývajú naozaj najviac zaplnené deťmi cestujúcimi na Hájik pred 14.00 h a nie o 13.30 h kedy 6. vyučovacia hodina len končí a kedy prieskumný spoj už odchádzal z Vlčiniec, pričom na účasť v prieskume boli vyzývaní i žiaci, teda mal slúžiť aj im.
V citovanom článku boli dosť ostro napadnuté školy zo „zlanárenia“ žiakov z Hájika a príslušných až miliónových finančných príspevkov (pravdepodobne tým boli myslené dotácie, ktoré školy v súčasnosti dostávajú na žiaka).
Musím sa škôl zastať, pretože aj moje deti navštevovali a navštevujú školy na Vlčincoch, a nie preto, žeby ich niekto „lanáril“, ale preto, že to bolo naše slobodné rozhodnutie, keďže:
• z kapacitných dôvodov mohli deti navštevovať školu na Hájiku len po 4. ročník,
• škola nemala telocvičňu,
• na škole sa nevyučoval cudzí jazyk,
• keď dcéra a syn nastúpili na školskú dochádzku na ZŠ Hájik, triedy boli preplnené (syn ako druhák mal 35! spolužiakov).
Mnoho detí, ktoré museli po 4. ročníku z kapacitných dôvodov zo ZŠ na Hájiku odísť, dnes len dokončuje školskú dochádzku na škole, ktorú si vybrali a často práve na Vlčincoch, lebo im svojou kvalitou a zameraním vyhovuje. Je totiž skutočnosťou, že na Vlčincoch sú špecializované školy (ZŠ sv. Gorazda – jazyky a mimoriadne nadané deti, ZŠ Karpatská - plávanie, ZŠ Martinská – volejbal, Osemročné gymnázium Varšavská cesta, Športové gymnázium - Rosinská cesta). To tam deti nemajú chodiť len preto, že sú z Hájika a zapríčinili by dopravný problém, ako sa uvádza v článku? Osobne si myslím a naozaj bez akejkoľvek kritiky kohokoľvek, je to len môj názor, že dopravu v meste má riešiť predovšetkým DPMŽ a nie školy, ktoré majú dosť iných starostí.
Touto cestou vedeniu škôl i pedagógom vyjadrujem vďačnosť za ich prácu a tiež podporu v práci ďalšej. U vedenia DPMŽ, napriek všetkým problémom, ktoré priniesla nová koncepcia trolejbusovej dopravy a ktoré treba isto doriešiť, oceňujem opätovné zavedenie raňajšieho školského autobusu, ktorý desiatkam detí uľahčuje a podstatne skracuje čas potrebný na dopravenie sa do školy zo sídliska Hájik na sídlisko Vlčince.
Autor: Milena Prekopová
