Večer pred svojím ukrižovaním sa naposledy stretol so svojimi dvanástimi apoštolmi vrátane Judáša. V roku 1498 jeden z najznámejších umelcov histórie, taliansky renesančný maliar Leonardo da Vinci, dokončil svoj obraz Posledná večera, na ktorom túto udalosť zvečnil svojím typickým spôsobom. Určite netušil, že z jeho diela sa časom stane najkopírovanejší obraz v dejinách. Svojou krásou a nedefinovateľným magizmom upútal aj akademického maliara, Stana Lajdu (47) zo Žiliny, ktorý už takmer 40 rokov zhromažďuje všetko, čo sa týka tejto pozoruhodnej maľby.
Za akých okolností bol vytvorený obraz Posledná večera?
Toto dielo namaľoval Leonardo da Vinci počas troch až štyroch rokov na suchú omietku čelnej jedálenskej steny kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne. Obraz bol prepracovaný do posledného detailu. Postavy sú namaľované v nadživotnej veľkosti a obraz je dlhý takmer deväť metrov. Leonardo pomocou znázornenia perspektívy dosiahol, že pozorovateľ má dojem, že miestnosť pokračuje ďalej a súčasne sa pozornosť koncentruje na postavu Krista. Da Vinci bol génius, ktorý dokonale zvládol každý detail, gestá, záhyby šiat či výraz tvárí. Pomocou tieňov a mnohých optických klamov dosiahol hĺbku priestoru.
V akom stave je dnes originál maľby?
Leonardo použil dovtedy nevyskúšanú zmes olejových a temperových farieb, a keďže v kláštore bolo vlhko, veľmi skoro začala farba opadávať. Ani ďalšie okolnosti obrazu nepriali. Miestnosť bola niekoľkokrát zatopená vodou a v 17. storočí mnísi na spodnej časti obrazu vybúrali dvere, aby mali bližšie z jedálne do kuchyne, čím zničili nohy Kristovi i niekoľkým apoštolom. Neskôr si v tejto budove zriadili napoleónske vojská stajne pre 
kone a z dlhej chvíle sa zabávali hádzaním fliaš do apoštolov. Počas druhej svetovej vojny na kláštor zhodili Američania bombu, ktorou zničili veľkú časť budovy a Leonardova maľba bola takmer rok bez strechy odsúdená napospas dažďom a mrazu. V dvadsiatom storočí na ňu negatívne vplýval aj smog a otrasy z dopravy. Len zázrakom sa maľba zachovala, aj keď vo veľmi žalostnej podobe. Už počas minulých storočí boli snahy mnohých diletantských maliarov obraz premaľovať, no pre nedostatok štúdií i talentu, si každý maliar doň vložil kus seba. Na obraze sa tak ocitli napríklad aj vzory na závesoch alebo nádoby, ktoré tam pôvodne neboli. Pred 20-timi rokmi začali maľbu reštaurovať nanovo najmodernejšími prostriedkami a všetky premaľby boli odstránené. Z pôvodného originálu však zostalo len sotva 60 percent. Na niektorých miestach sa preto môžeme len domnievať, ako vyzeral obraz po jeho dokončení.
Kedy ste sa začali o tento obraz zaujímať?
Odmalička som kreslil a pri rôznych návštevách som si všímal aj obrazy na stenách. Keď som mal asi desať rokov, môj starý otec mi dal maličkú kópiu Poslednej večere, ktorú som potom videl v mnohých domácnostiach. Čím viac som sa o túto maľbu zaujímal, tým viac ma fascinovala. Odvtedy som zhromaždil už stovky reprodukcií. Pri príležitosti 550. výročia narodenia Leonarda da Vinciho som poriadal v Žiline veľkú výstavu a mnohé z nich tam bolo možné vidieť. Posledná večera bola zhotovená z tých najrôznejších materiálov. Kopírovali ju aj slávni umelci. Keďže sa stal obraz známym, mnohí sa na jeho sláve radi priživujú. Vznikli takto aj rôzne humorné karikatúry a paródie s politikmi, so zvieratami, rozprávkovými postavami, maľba sa objavila v komiksoch, vo filmoch, na náhrobných kameňoch alebo reklamných predmetoch. Niekedy sú to aj gýče, ba až znevažujúce nechutné prevedenia. O tejto maľbe bolo vydaných už celé množstvo kníh a vedeckých štúdií. V 19. storočí sa jedna kópia vo forme grafiky rozšírila do mnohých domácností po celom svete. Hoci námetov s Poslednou večerou je veľa, ja zbieram len kópie Leonardovej verzie.
Videli ste originál maľby aj na vlastné oči?
V Miláne som bol s rodičmi už ako 14-ročný. Mali sme však smolu, bol práve pondelok a múzeum bolo zatvorené, stál som od nej len pár metrov a nevidel ju, bolo to strašné! Čakal som ďalších pätnásť rokov a hneď, ako sa v roku 1990 dalo vycestovať do zahraničia, bol som si obraz pozrieť. Keď som ho uvidel prvý raz, slzám dojatia som sa neubránil. Obraz navštívia ročne tisíce a tisíce obdivovateľov z celého sveta a pred kláštorom sú aj stometrové rady. Čím viac o ňom viem, tým mi je bližší. V najbližšej budúcnosti sa chystám vytvoriť svoju vlastnú rekonštrukciu, kde zúročím všetky nazhromaždené poznatky o nej i Leonardovom diele, reštavrátorskú prax i výtvarný talent. Verím, že sa mi podarí aspoň čiastočne sa priblížiť k jej pôvodnej podobe.Stranu pripravil:
