Vyrobené sú väčšinou z dreva, spájané drevenými klincami. Poznáme rôzne druhy rapkáčov – tie na vežiach boli s kľukou a rezonančnou skriňou. Počas bohoslužby používali miništranti najmä klepáče. Ich zvuk vydáva kladivko pripevnené stĺpikom na drevenej doštičke, ktoré striedavo udiera na jednu alebo druhú stranu. Po dedine pred bohoslužbou chodili deti s rotujúcimi alebo takzvanými fúrikovými rapkáčmi. Zvony sa rozväzujú opäť až po cirkevných obradoch osláv zmŕtvychvstania Ježiša. Rapotavý jednoduchý nástroj rapkáč v poslednom čase však skôr počuť na športových zápasoch z rúk fanúšikov.
Kto a kedy zhotovil rapkáč, umiestnený vo veži fačkovského kostola Sv. Mikuláša, si nepamätá už ani kostolník Jozef Parišek (na snímke dole).
V Jasenovom chodia vo Veľkonočnom týždni po dedine ráno a večer chlapci s fúrikovými rapkáčmi. „Z tých ručných ich boleli ruky, tak som im spravil takéto. Otáčavý vrúbkový valec na nich rozochvieva drevené jazýčky a deti s nimi narobia po dedine plno rachotu,“ povedal nám jasenovský rezbár Ján Putera. Na snímke je jeho 3-ročný vnúčik Ondrejko Vanach.
Starý vežový rapkáč v Divine opravil pred tromi rokmi Jozef Šuška, ktorý urobil miestnym miništrantom aj niekoľko ručných rapkáčov a klepáčov.
