S máloktorým predmetom v domácnosti sa spája toľko povier ako práve s metlou. Kedysi patril tento jednoduchý nástroj k bežnému vybaveniu aj tých najskromnejších príbytkov. Pri sťahovaní do nového domu sa nikdy stará metla neprenášala, lebo by to mohlo priniesť smolu. Ak niekoho metlou „podmietli“, viac už vraj nerástol, dievka sa nevydala a mládenec sa neoženil. Metla bola od stredoveku aj „dopravným prostriedkom“ stríg. Vo filme Mrázik si ňou Baba Jaga mieša čarovný nápoj v kotlíku i vesluje vo vzduchu, keď letí na pni. Zalietala si na nej aj Saxana z komédie Dívka na koštěti a nevyhol sa jej ani moderný Harry Potter. Pred svadobnou hostinou metlu strčia do rúk mladoženíchovi a pozametá ňou črepiny, ktoré zas údajne prinášajú šťastie.
„To naozaj chcete písať o metlách?“ začudoval sa Blažej Chmeliar (71) z Lietavskej Lúčky. Celý život robil v lome a teraz je už dvanásty rok na dôchodku. „Veď na tom nič nie je, to robili prv takí, čo už iné robiť nevedeli,“ zasmial sa. Ale keď začal vysvetľovať, ako sa vyrába metla z brezového prútia, sám uznal, že to až také jednoduché nebude. „Najskôr treba nazberať brezové prúty. U nás brezy nerastú, tak na ne v zime chodím až do susedného chotára. Musím ich dobre uložiť, jeden do stredu a ostatné okolo neho. Metly robím dvojaké – s vlastnou rúčkou alebo cudzou - vloženým kusom dreva. Nakoniec ich zviažem mäkkým drôtom. Je to huncútska robota a jednu robím aj hodinu,“ hovorí a prinesie dve, už zodraté od používania, ukázať. Nedá na ne dopustiť, napríklad taký trávnik týmito prútenými metlami zametá Blažej radšej ako kupovanými.
Monut
Hrnčírikova 1756/1B
Parizánske