exuálneho násilia na deťoch. Pravda je však úplne iná. Sexuálne násilie v rodinách je najmä u sociálne slabších vrstiev obyvateľstva stále tabu. Dnes štrnásťročná Petra z Veľkého Krtíša zažila pred piatimi rokmi šok, z ktorého má i dnes nočné mory. Mala deväť rokov, keď ju malú a bezbrannú znásilnil vlastný otec. Napriek neustálemu strachu, sa Petra so svojou mamou nebáli informovať políciu a poskytnúť šokujúce informácie aj pre náš týždenník.
ŽIJÚ V TOTÁLNEJ BIEDE
Keď sme zaklopali na dvere bytu pani Petry z Veľkého Krtíša, mysleli sme si, že odpadnú z pántov. Neotváral nám nikto, no na tretí pokus nás predsa len pani Petra pozvala ďalej. Pri pohľade na byt mi prešli po chrbte zimomriavky. Špinavá dlážka, deravé okná a vzduch páchnuci potuchlinou - to sa naozaj nedá prehliadnuť. V dvoch miestnostiach je iba válenda, starý sporák, malý stôl, posteľ a televízor. To je všetko, čím sa Petra, žijúca so svojou 14-ročnou dcérou Petrou a sedemročným synom Jaroslavom, môže pochváliť. Okrem totálnej biedy ju trápia aj epileptické záchvaty a stále nezabudnuteľná nočná mora. Pred piatimi rokmi dcéru Petru znásilnil drastickým spôsobom vlastný otec. Súd Jaroslavovi za znásilnenie dcéry vymeral osemročný trest, z ktorého si už polovicu odsedel.
DALI JU DO DETSKÉHO DOMOVA
Keď mala Petra st. osemnásť rokov, spoznala sa v Ľuboreči s Jaroslavom. Bol síce Róm, no obaja si padli do oka. „Netrvalo dlho a zobrali sme sa. Boli sme spolu šťastní a po roku sa nám narodila dcéra Petra. Potrebovali sme však zarobiť, preto sme išli hľadať prácu do Prahy. Zamestnali sme sa, no nemali sme kde bývať, a tak sme vtedy niekoľkomesačnú dcérku, ešte zabalenú v perinke, odniesli do detského domova. Bolo mi jej ľúto, aj po večeroch smutno, no jedinou záchranou bol naozaj detský domov. Po dvoch rokoch sme sa rozhodli, že sa vrátime na Slovensko, a tak sme si so sebou zobrali aj dcéru. Presťahovali sme sa do malej obce Čomor. Stále to bolo normálne manželstvo, no zrazu sa všetko začalo meniť, keď sme čakali syna Jaroslava,“ hovorí Petra st.
POKAZIL HO ALKOHOL A KAMARÁTI
Aj keď žili ťažko, vždy sa našiel niekto, kto im pomohol, aby si mala čo vziať do úst aspoň vtedy šesťročná dcéra Petra. „Neviem, prečo sa otec zrazu tak zmenil. Ja si myslím, že na príčine bol alkohol a kamaráti, ktorí ho začali zaujímať viac ako ja s mamou. Otec si kupoval každý deň domáce víno a od rána do večera vypil aj 6-7 litrov. Začal byť agresívny, drzý a najskôr bil mamu. Trvalo to niekoľko mesiacov, no neskôr bil aj mňa. Veľmi ma bolelo, keď ma mlátil tenkými tyčami po rukách aj nohách. Keď nás zbil, tak potom išiel piť s kamarátmi ďalej. Báli sme sa zaspať, lebo sme vedeli, čo nás po jeho návrate domov bude zasa čakať,“ spomína si Petra ml.
BRAČEKA PREBAĽOVALA AJ KŔMILA
Keď mala Petra ml. 7 rokov, narodil sa jej braček Jaroslav. Petra st. sa po pôrode rozhodla, že si nechá podviazať vaječníky, a tak sa niekoľko dní o bábätko starala malá Petra. „Nechcela som, aby sa moje ďalšie deti dožili takého utrpenia. Zatiaľ bola doma s malým Jarkom moja sedemročná dcérka,“ tvrdí Petra st. „Niekoľko dní som sa o bračeka starala sama. Otec iba pil, a tak som Jarka musela prebaľovať, kŕmiť, prať mu veci, aj niečo uvariť. U susedov som kupovala kravské mlieko,“ spomína si Petra ml. Jaroslav st. postupom času nebral ohľad ani na syna. Často bil po hlave aj jeho. To už rodina bývala v Suchom Brezove. Keď Petrina mamka dostala pred piatimi rokmi ďalší epileptický záchvat, museli ju odviezť do nemocnice. Vtedy deväťročná Petra netušila, s akými úmyslami sa k nej blíži po tme otec - „hyena“.
NEVEDELA SOM SA UBRÁNIŤ
V ten osudný večer pred piatimi rokmi vraj Jaroslav vypil oveľa menej vína. Petra ml. ležala v tmavej izbe, keď sa zrazu otvorili dvere. „Stál predo mnou a čudne sa na mňa pozeral. Vrhol sa na mňa a začal ma vyzliekať. Kričala som, plakala a chcela som sa brániť, no nevládala som. Otec ma znásilnil. Urobil to asi dva – trikrát. Presne si to nepamätám, lebo som bola v šoku. Ten pocit nikomu neprajem. Otec sa mi začal vyhrážať, že ak to niekomu poviem, zabije ma. Keď sa domov vrátila mama, tak som jej o znásilnení hneď povedala. Otec nás potom rok držal ako vo väzení. Neustále sa nám s mamou vyhrážal bitkou a smrťou. Sledoval každý náš krok, no jedného večera sa zasa veľmi opil a zaspal. Vtedy sme išli na políciu a všetko povedali. Keď prišli policajti a dali otcovi na ruky putá, odľahlo nám. Na súde mu vymerali osemročný trest a vtedy sme si povedali – konečne sme sa toho tyrana zbavili,“ hovorí Petra ml.
OTCOVEJ POMSTY SA NEBOJA
Čas beží ako voda a z Jaroslavovho trestu už ubehla polovica. Čo sa stane, keď sa vráti na slobodu? Nezabije nás? To sú myšlienky, ktoré víria hlavami matky i dcéry Petry. „Napriek všetkému sa nebojíme. Už tri roky mám priateľa Róberta, ktorý sa nám snaží tiež pomáhať. A ak by sa Jaroslav po base vrátil s tým, že nám ublíži, Róbert nás ochráni. Okrem neho tu býva s nami aj jeho syn Róbert, s ktorým udržiava dcéra Petra akýsi súrodenecký vzťah. Najviac nás v posledných mesiacoch trápi bieda. Som nezamestnaná a musím v takýchto podmienkach vychovávať obidve deti. Sme radi, že máme kde prespať a čo dať do úst. Aj preto odišla Petra študovať na osemročné Rómske gymnázium do Zvolena, kde býva na internáte a domov dochádza len každý druhý týždeň,“ povzdychne si matka.
CHCE ŽIŤ V ŠŤASTNOM MANŽELSTVE
Petra si na školu vo Zvolene rýchlo zvykla. Nevadí jej ani vzdialenosť a to, že je odlúčená od mamy a brata. „V škole sa mi veľmi páči. Našla som si tu veľa kamarátov, aj keď niektorí sa mi občas zvyknú kvôli znásilneniu otcom posmievať. Mám rada biológiu, dejepis, ale aj nemecký jazyk. Na vysvedčení som bola vyznamenaná. Ešte neviem, čo by som chcela robiť, keď budem dospelá, ale jedno viem presne: Keď si jedného dňa založím rodinu, chcela by som mať toho najlepšieho manžela a vychovávať spolu naše deti v láske a šťastí. Nikomu neprajem prežiť takú hrôzu, akú som vďaka môjmu otcovi prežila pred piatimi rokmi ja. Na to znásilnenie nezabudnem do konca života. Otrasná scéna sa mi vynára pred očami vždy, keď zaspávam,“ dodala Petra.
