Jeho syn Peter dnes stráži svätyňu FK Istrobanka Rajec v III. žiackej lige. Peťo hrá futbal od siedmich rokov, pamätá sa i na prvý skutočný zápas. Vtedy mal 10 rokov a hrali s Kamennou Porubou. Hoci postavou je neveľký a šťúply, svoje miesto v bráne si zastane. „Mám silné nohy, dokážem vysoko vyskočiť. Ale už som párkrát hral aj v poli,“ rozhovoril sa o svojej futbalovej kariére ôsmak Peter. Z brankárov 
obdivuje Petra Čecha, z mužstiev fandí Barcelone a Artmedii. Futbal si však občas zahrá aj s mladšími bratmi Máriom a Erikom aj doma v záhrade. Niekedy aj so sestrou Dominikou. „Keď som bol mladší žiak, aj my sme mali v tíme babu. Doma sú radi, že sa venujem športu. Keď oco nie je v robote, príde nám fandiť aj na zápas,“ pokračuje Peter. To však veľmi často nie je. Petrov otec pracuje ako lesný robotník v jednej z rajeckých firiem a často je v robote aj v sobotu, keď sa hráva žiacka liga. Mama Štefánia, hoci je momentálne nezamestnaná, sa má čo otáčať okolo svojich štyroch ratolestiach. Troch synov a dcérky Dominiky. Pri rozhovore s Peťom sme však usúdili, že práce okolo domácností nie sú jeho silnou parketou. „Umývanie riadu a upratovanie je babská robota. Jedenie zasa chlapská. Hlavne, keď máme segedínsky guláš. Ja radšej pomôžem otcovi s drevom,“ tvrdí Peťo. Možno aj tu získava dobrú kondičku pre svoj šport. „Naším trénerom je Pavol Kumančík. V mužstve sme veľmi dobrá partia. Aj keď sa nám nedarí, nenadávame si. Ani mne, keď pustím nejaký lacný gól,“ hovorí Peter Bucha o svojich spoluhráčoch a trénerovi. Futbalu sa chce venovať aj ďalej. Po skončení deviatky má namierené na športovú školu do Považskej Bystrice. Občas si však nájde trochu času aj na ďalšie koníčky. „Futbal pozerám aj v televízii. Okrem toho rád hrám basketbal, plávam a páčia sa mi dievčatá,“ zasmial sa Peťo úprimne.
