Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Aj mínus 120 stupňov môže mať liečivé účinky

Zvláštne oblečenie! Akoby do treskúcej zimy a zároveň do horúcich letných dní. Na ušiach čelenky, na rukách rukavice, na nohách podkolienky.

No okrem toho muži majú na sebe len čierne trenírky a ženy tiež len krátke šortky  a tričká. Naozaj zvláštne oblečenie. Asi takto by uvažovali nezainteresovaní, keby sa objavili pred kryokomorami. Poďme však pekne poporiadku.


JAPONSKÝ NÁPAD
Už egyptská medicína využívala efekt chladu na opuchy, zastavenie krvácania, zníženie pocitu bolesti. Japonci, ktorí vymysleli naozaj všeličo, posunuli tieto poznatky o kus dopredu a prišli s kryoterapiou. Je to spôsob liečenia aplikáciou veľmi nízkych teplôt a následne zahriatím organizmu. Odborníci z krajiny vychádzajúceho Slnka predstavili tento svoj objav v 80-tych rokoch v Nemecku. Kryoterapia zaujala hlavne Poliakov a doslova sa jej chytili, dokonca k tejto problematike vytvorili aj štátny vedecký ústav. Metódu silného ochladzovania tela využívali u nich, a neskôr aj u nás, predovšetkým vrcholoví športovci. Kryoterapia totiž u nich zvyšuje výkon o 10 percent, ale tiež hladinu testosterónu a urýchľuje regeneráciu. Poliaci aj vďaka kryoterapii neraz dosahovali vo vrcholovom  športe vynikajúce výkony.
Nečudo, že sa kryoterapia postupne dostala aj k bežným ľuďom, pred dvomi rokmi aj na Slovensko. Manažer kryocentra v bojnických kúpeľoch Jaroslav Balogh
vysvetľuje: „Každý, kto chce vstúpiť do kryokomory, sa musí podrobiť lekárskej prehliadke, pričom lekár je prítomný pri celej kryoterapii. Prvá prehliadka je komplexnejšia, pri ďalších sa zmeria krvný tlak a lekár zisťuje, ako sa človek cíti.“ Treba zdôrazniť, že kryoterapia nie je vhodná napríklad pre ľudí s onkologickými ochoreniami, pre tých, ktorí majú alergiu na chlad, zníženú funkciu štítnej žľazy, miestne poruchy prekrvenia, zúženie srdcových chlopní, či pre tých, ktorí majú strach z uzavretých priestorov.
Po lekárskej prehliadke sa treba patrične, i keď na prvý pohľad netradične, obliecť. „Musia si chrániť najcitlivejšie miesta na tele. Sú to hlavne uši a kolená, jednoducho tie časti, kde je koža najcitlivejšia. Ústa a nos chráni jednorázová maska,“ približuje prípravy J. Balogh. Potom už neostáva iné, len na pokyn špecialistu vstúpiť do kryokomory, v ktorej je – 60 stupňov Celzia. Je to akási adaptačná miestnosť, aby si telo zvyklo na chlad, ale tiež na to, aby sa odparila aj prípadná telesná vlhkosť. Potom sa už prechádza do druhej komory, kde je –120 stupňov Celzia. Hlavný rozdiel pri mínusových teplotách vonku a vo vnútri v našom zariadení je vlhkosť. „V kryokomore je totiž prostredie bez vlhkosti, preto je pre organizmus prijateľné a nie je problém v nej vydržať. Je to suchý chlad a mnohí sú prekvapení, že znesiteľný. Vonku v zime spôsobuje ťažkosti napríklad už pri –3 stupňoch práve vlhkosť. Preto sa chlad doslova zalieza pod kožu, pod nechty. V kryokomore také niečo neexistuje,“ upresňuje J. Balogh.
Na začiatku treba zostať v komore asi dve minúty. Pri ďalších návštevách sa čas zvyšuje, maximálne však na tri minúty. Vo vnútri treba chodiť, aby bol chlad znesiteľnejší. Aj po psychickej stránke je to lepšie. Pri chôdzi totiž čas rýchlejšie „beží“. Všetko kontroluje špecialista, ktorí dáva ľuďom pokyny cez mikrofón. „V prípade, že by došlo k nejakým komplikáciám, dvere sa dajú jednoduchým spôsobom aj zvnútra otvoriť, prípadne je možné stlačiť červené tlačidlo, ktoré upozorní na prípadné problémy,“ opisuje pobyt v kryokomore J. Balogh.
Po vyjdení z nej treba telo okamžite zahriať, a to napríklad na stacionárnom bicykli. Po štyroch až piatich minútach cvičenia nastáva až štvornásobné prekrvenie celého organizmu.


TRI MINÚTY SÚ MU MÁLO
Aký význam má takáto mrazivá terapia? Ochladzovanie pôsobí účinne a vo viacerých smeroch. Počas neho sa využívajú termoregulačné možnosti organizmu. Liečebné pôsobenie chladu spočíva na odovzdávaní tepla z tkanív do okolia prostredníctvom vedenia, vyžarovania a vyparovania. V dôsledku straty tepla dochádza k zníženiu teploty jednotlivých tkanív, k stiahnutiu ciev, k uvoľneniu metabolizmu, zabrzdeniu zápalových procesov, zmenšeniu bolesti, či zníženiu svalového napätia. Táto liečebná metóda je účinná hlavne pri pohybových a reumatických ochoreniach, poúrazových a zápalových stavoch. Kryoterapia pomáha pri degeneratívnych ochoreniach kĺbov a chrbtice, skleróze multiplex, osteoporóze, celulitíde, migréne, detskej mozgovej obrne, či ďalších ochoreniach. Jaroslav Balogh však pripomína, že je vhodná aj pre zdravých ľudí. „Odbúrava totiž stres, čo potvrdili aj výskumy. Telo si pri kryoterapii vytvára endorfíny šťastia, čo na ľuďoch aj vidieť. Niektorí vravia, že kryokomory sú ako sauny, len namiesto vysokého tepla je v nich silný chlad. Je to tak, no predsa je v nich rozdiel. Najlepšie ho, podľa mňa, opísal strážnik z blízkeho parkoviska. Keď idú ľudia z bazéna a sauny, sú unavení. No ak sú oddýchnutí a usmiati, viem, že navštívili kryokomoru. Takže aj toto je viditeľný dôkaz, čo dokáže s človekom urobiť krátky pobyt v chlade.“
A čo hovoria na kryoterapiu tí, ktorí ju už absolvovali? Sedemdesiatsedemročný Jozef Páleník z Prievidze bol v kryokomore už šesťkrát. „Je to skvelý ozdravný proces nielen na určitú časť tela, ale na celý organizmus. Mňa bolí pravá noha, ale pomaličky sa to po návštevách kryokomory uvoľňuje. Podstatné je, že celkovo sa cítim zdravšie, zdá sa mi, že ten chlad z môjho organizmu vyháňa škodliviny.“ Jozef Páleník, ktorý v minulosti veľa športoval, začal pobyt v kryokomore dvomi minútami. „Dnes som tam bol tri minúty, a veru, ešte by som tam vydržal aj dlhšie. Zdalo sa mi to málo,“ smial sa muž, ktorý je už niekoľko rokov na dôchodku.
V produktívnom veku je však 32-ročný Žilinčan Martin. Kryoterapiu si nevie vynachváliť. „Stresov okolo nás je neuveriteľne veľa, práca ma maximálne vyťažuje. Kryokomora na mňa pôsobí blahodarne, skvele si v nej oddýchnem. Je to iné ako v saune. Odtiaľto odchádzam nabitý pozitívnou energiou.“
Pri odchode z kryoterapie sme zastihli aj 21-ročnú Zuzku. Zaskočila nás prvou vetou, že trpí sklerózou multiplex. „Je to tak a práve preto som tu. Dopočula som sa totiž, že kryoterapia pri tomto ochorení pomáha.“ Keďže Zuzka už bola v kryo-
komore viac ako desaťkrát, boli sme zvedaví, či sa spomínané skvelé účinky chladu prejavili v zlepšení jej zdravotného stavu. „Môžem potvrdiť, že áno. Mala som dvojité videnie, teraz vidím už len raz, lepšie sa mi chodí aj po schodoch. Jednoducho celkovo sa cítim lepšie. Ak by som necítila pozitívne zmeny, nechodila by som sem.“
NETREBA SA BÁŤ
Keď sa povie „mínus 120 stupňov“, človeka doslova zamrazí. Zuzka sa pred prvým vstupom do kryokomory ničoho nebála, ani takáto nízka teplota jej nenaháňala strach. My sme tiež mali možnosť vstúpiť do tohto mrazivého prostredia. Dlho sme váhali, no predsa sme to aspoň na pár sekúnd skúsili, i keď oblečení. A naše pocity? Možno zvláštne, no vôbec nie nepríjemné. Nabudúce sa určite vyzlečieme a mrazivú terapiu si naplno užijeme.



KRYOTERAPIA LIEČI
•reumatické ochorenia
•sklerózu multiplex
•dnu
•zápalové a degeneratívne zmeny chrbtice
•fybromialgiu
•poúrazové a pooperačné stavy pohybového ústrojenstva
•odďaľuje starnutie buniek
•pozitívne vplýva na psychiku
•odburáva stres



ÚČINKY CELOTELOVEJ KRYOTERAPIE
Aktívne periférne prekrvenie tela pretrváva niekoľko hodín a dosahuje štvornásobne vyššie hodnoty, čím dochádza k výraznému zlepšeniu metabolizmu tkanív, podporuje to rýchlejšie hojenie zranení a odstraňovanie pozostatkov zápalu.
Subjektívny pocit bezbolestnosti pretrváva už niekoľko hodín po každej kryoterapii, čo umožňuje vyššiu intenzitu rehabilitácie. Medzi faktory znižujúce bolesť možno zahrnúť priame pôsobenie chladu na nervové receptory, zníženie rýchlosti vedenia nervových vlákien, zvýšenie hladiny endorfínov a podobne.
Dochádza k uvoľneniu svalového napätia.
Výrazné pôsobenie na psychiku, klesá hladina úzkosti a dráždivosti, zjednodušuje sa rozhodovací proces, zlepšuje sa presnosť myslenia, orientácia v priestore.
Zvyšuje sa plazmatická koncentrácia (v krvi) viacerých hormónov (kortikosteroidov, adrenalínu, testosterónu, gonodotropínu a iných).
Zvyšuje sa odolnosť imunitného systému (stúpa počet T-lymfocytov).



 

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Dodajte vašej pokožke šťavu
  6. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 065
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 235
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 923
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 883
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 770
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 211
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 061

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Ostrý Kameň
  3. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  4. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  5. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  6. Adam Austera: Stáva sa Paramount konkurentom Netflixu?
  7. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  8. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 426
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 748
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 990
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 572
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 292
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 069
  7. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 036
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 522
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Upchatá Ulica J. M. Hurbana.

Ojedinele môže napadnúť až 50 centimetrov nového snehu.


a 1 ďalší 14 h

Za projektom stojí EÚ, ktorá chystá vlastné výpravy do vesmíru.


17 h

Prof. Ing. Miloš Poliak, PhD., dekan Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v rozhovore prezrádza detaily testovania predného brzdového svetla v reálnych podmienkach.


17 h

Policajti jej namerali takmer tri a pol promile.


19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Ostrý Kameň
  3. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  4. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  5. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  6. Adam Austera: Stáva sa Paramount konkurentom Netflixu?
  7. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  8. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 426
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 748
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 990
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 572
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 292
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 069
  7. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 036
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 522
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu