V Žiline sa dejú čudesné veci. Mestské zastupiteľstvo neodsúhlasilo vopred dohodnutý obchod, a to predaj športovej haly aj s priľahlými parkoviskami. Záujemca odstúpil od zmluvy tesne pred schvaľovaním, údajne z dôvodu, že sa obáva petícií proti výstavbe. V prípade, že je to tak a firma sa obáva, že prípadné spory a naťahovanie nimi plánovanej výstavby by sa predražilo, tak má úplnú pravdu. Mesto totižto neurobilo žiadnu prípravu, hodnotenie stavu, nemá žiadny plán výstavby, územný plán nerešpektuje, a preto sa aj potencionálni investori nesmú diviť, že občania protestujú. A práve to, že občania protestujú, mohlo spôsobiť, že osud športovej haly ešte stále nie je spečatený. Tak isto aj Štúrovho námestia či amfiteátra a verím, že v budúcnosti aj ďalších plôch, námestí alebo parkov. Aj keď som presvedčený, že ako občania ešte nemáme vyhraté, pretože tak, ako sa tento predaj dohodoval tajne bez účasti verejnosti, určite sa ešte zopakuje. Veď je to už hádam jeden z posledných tak lukratívnych pozemkov (ak nerátam Hlinkovo a Mariánske námestie), ktoré sa dá predať. Tak prečo to nevyužiť. Systém „po nás potopa“ sme už raz zažili a verili sme, že je to za nami. Až teraz vidíme, ako kruto sme sa mýlili.
Som realista, preto si nemyslím, že jediný problém, prečo sa nepredala športová hala na Bôriku, je obava z odporu občanov. Na druhej starne ma veľmi teší, že my občania sme sa o to pričinili a že nás niekto berie aj do úvahy. Sú to také malé víťazstv8, ale aj vojny sa skladajú z malých bitiek. Napriek tomu by som rád vyzval všetkých občanov nášho mesta, aby vytvorili väčší tlak na svojich poslancov, aby zastupovali ich záujmy a nielen svoje. Veď mestské zastupiteľstvo a primátora tu máme na to, aby nám všetkým pomáhali a nie na to, aby sme s nimi bojovali. Keď však budeme všetci ticho, prispejeme k tomu, že súčasný stav sa bude ešte zhoršovať.
