Kosti oslabené osteoporózou má na svete až 150 miliónov ľudí, čiže každá tretia žena a každý ôsmy muž. Napriek tomu mnohí tento druh ochorenia podceňujú. Zákernosť osteoporózy spočíva v tom, že ju celé roky nemusia sprevádzať žiadne príznaky. Jedným z prvých symptómov môžu byť pálivé bolesti medzi lopatkami. Ide o prejav mikrozlomenín alebo začínajúcich sa deformácií stavcov. Kosti pri osteoporóze strácajú svoju prirodzenú hustotu a stávajú sa krehké. V neskoršom štádiu môžu aj pri menších pádoch či iných nehodách vzniknúť zlomeniny, ktoré sa len ťažko hoja. Až pre tretinu pacientov s touto
diagnózou sa zlomenina stehennej kosti končí smrťou, ďalšia tretina chorých je odkázaná na opateru a len zvyšok sa vylieči.
DÔLEŽITÁ JE VČASNÁ DIAGNÓZA
Kostné tkanivo sa neustále obmieňa – nová kosť sa tvorí a stará odbúrava. Zdravému jedincovi sa za rok obnoví 6 až 12 percent kostného tkaniva. Maximum kostnej hmoty dosiahne človek pred tridsiatym rokom života, ale začiatkom štyridsiatky môže už dochádzať k úbytku kostnej hmoty. Organizmus vtedy stráca vápnik, dôležitý pre tvrdosť kostí, rýchlejšie, ako je schopný nahradiť. Základný predpoklad pre rednutie kostí, ktorý poznáme pod názvom osteoporóza, je na svete.
Najčastejšie sa spomína v súvislosti s komplikovaným obdobím pre ženu – menopauzou. Vtedy sa vďaka poklesu hladiny estrogénov strata kostnej hmoty urýchľuje. Do ôsmich rokov po menopauze má každá tretia žena 15- až 20-percentný úbytok hmoty pri stavcoch chrbtice. Postihnutá kosť sa stáva menej odolná proti mechanickým vplyvom (tlaku, ťahu, šmyku a skrúteniu), klesá jej pružnosť i pevnosť a zvyšuje sa tým riziko zlomenín. Riziko úmrtia po zlomenine stehennej alebo bedrovej kosti spôsobenej týmto ochorením u ženy päťdesiatničky je rovnaké, ako riziko úmrtia na rakovinu prsníka a až štvornásobne väščie ako pri rakovine maternice. Osteoporóza sa však môže vyskytnúť aj u ľudí, ktorí majú problémy s nadobličkami, štítnou žľazou, astmou, anorexiou či bulímiou alebo u dlhodobo ležiacich pacientov, ktorí po polroku strácajú až 50 percent kostnej hmoty.
Každá žena po klimaktériu, ale aj rizikoví pacienti a muži okolo šesťdesiatky by mali pravidelne chodiť na odborné vyšetrenie, ktoré včas odhalí symptómy ochorenia. Najvhodnejším spôsobom diagnostiky je denzitometria. Prostredníctvom mäkkých rtg lúčov, pre pacienta neškodných, stanoví lekár štádium rednutia kostného tkaniva. Potom v kombinácii s výsledkami laboratórnych vyšetrení a posúdením jeho celkového zdravotného stavu určí spôsob liečby. Na meranie hustoty kostnej hmoty, najmä v oblasti predlaktia a kosti päty, sa používa aj ultrazvuk.
LIEČBA VYŽADUJE DISCIPLÍNU
Medzi najúčinnejšie a najčastejše používané lieky patria bisfosfonáty, ktorých každodenné užívanie niektorí pacienti ťažko akceptujú. Treba ich totiž brať nalačno, zapíjať len vodou a človek by mal po užití lieku asi hodinu zostať vo vertikálnej polohe a nejesť. Tieto lieky navyše dráždia tráviaci systém a pre pacientov s poruchou obličiek a čriev sú nevhodné. Liečba musí byť systematická a tiež dlhodobá. V skutočnosti viac ako polovica všetkých pacientov liečbu preruší a až dvadsať percent si predpísané lieky ani nevyberie. „Pacienti si veľakrát neuvedomujú, že takéto prerušenie liečby alebo jej veľmi nepravidelné užívanie, môže spôsobiť jej zlyhanie,“ vysvetľuje MUDr. Zdenko Killinger z Interného oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v bratislavskom Ružinove. Preto v snahe minimalizovať nepríjemné pocity pacientov sa predčasom prešlo na týždennú periodicitu užívania prípravkov a v súčasnosti prichádzajú na trh aj úplne nové, ktoré stačí užiť raz do mesiaca. Percento úspešnosti liečby osteoporózy sa tým zvýši, pretože príjem 12 tabletiek v roku v priebehu niekoľkoročnej liečby bude pre pacientov už prijateľný.
Skutočne úspešnú liečbu osteoporózy však okrem liekov podmieňuje aj celková zmena životného štýlu. Správny výber potravín a obmedzenie fajčenia a konzumácie alkoholu by mali byť samozrejmosťou, rovnako ako dostatočný prísun kalcia a vitamínu D. Súčasťou liečby je však aj pravidelné cvičenie, či už plávanie, bicyklovanie alebo chôdza. Podľa MUDr. Killingera: „Pohyb a cielené cviky podporujú novotvorbu kostnej hmoty a tým zlepšenie hustoty kostného tkaniva, posilňujú svaly, ktoré potom účinnejšie chránia kosti a okrem toho je pacient v lepšej fyzickej kondícii, takže už tak ľahko nezakopne a riziko zlomeniny dôsledkom pádu sa u neho znižuje.“
Autor: bes
