Deti ale postupne rastú, získavajú vlastné skúsenosti, ich názory ovplyvňuje širšie okolie. Spoločenský tlak na prestíž, dosiahnutie úspechu a zotrvávanie na určitej úrovni v elitárskom rebríčku tlačia na každodenný život. Čo bolo včera neuskutočniteľné, je dnes všadeprítomné. Ako sa všetko mení, dá sa pozorovať predovšetkým na deťoch, ktoré sú zrkadlom každej doby.
Podľa najnovších prieskumov dnešná mládež trpí depresiami, negatívnymi pocitmi, stavmi vyčerpanosti a prázdnoty. Podľa psychológov im chýba pocit bezpečia, preto rebelujú. Pijú alkohol, fajčia či dokonca berú drogy. Tak chcú upútať pozornosť. Zašli sme medzi stredoškolákov a zisťovali sme, aké majú skúsenosti s návykovými látkami. Na našu zvedavosť reagovali najskôr odmerane, ale bariéru ich mlčania sa nakoniec podarilo prelomiť. Sympatický tretiak Jaro z Čadce, žiak jednej zo stredných škôl, sa osmelil prvý: „Je to dosť drsné, niektorí nosili alkohol do školy a pili cez prestávky. Teraz sa to trochu upokojilo. Nechľastajú v škole, ale idú cez prestávku do krčmy a odtiaľ sa vrátia na vyučovanie opití.“ Potom sa rozhovoril aj tmavovlasý druhák Miro z Kysuckého Nového Mesta: „Jasné, že si aj my zájdeme na pivo, prečo nie. To je dnes úplne bežné.“ Vzápätí mu oponuje chalan s čiernou šiltovkou, svoje meno nechce prezradiť. Je už v piatom ročníku a chce teraz zmaturovať. „Ja nepijem, mám auto a nechcem prísť o vodičák. Chalani pijú a ja ich rozvážam. Myslím, že by v škole mali kontrolovať drogy, zbrane, chľast,“ pokračuje nádejný maturant. „Myslím to úplne vážne,“ odpovedá na pochybovačný úsmev. Keď sa vyzvedáme, aké zbrane má na mysli, veľavýznamne odpovedá: „To by ste sa čudovali, čo všetko sa nosí do školy.“ Prečo chodia študenti do školy pod vplyvom alkoholu, vysvetľuje Ján zo Žiliny: „Myslím, že nechceli prísť v takom stave, len niektorí chalani sa nevedia odhadnúť.“ Ján opisuje jednu príhodu: „Najhoršie to dopadlo, keď sa jeden tiež opil a dovracal sa pred učiteľským kabinetom.“ Dotkli sme sa aj témy ľahkých drog. „Chcete získať rastlinu marihuany? Stačí si ju objednať cez internet,“ poučuje Viktor z Bytče, nenápadný študent štvrtého ročníka. „Skúšali sme marišku pestovať a aj sme ju testovali. Ale ak má byť kvalitná, treba kvôli nej skleník,“ tvrdia svorne. „Dá sa dopestovať aj v skrini, strčíš tam lampu, aby bolo teplo, a tak asi po dvoch - troch mesiacoch zbieraš,“ pokračujú v rozhovore. Starší zo študentov zhrnuli celý rozhovor slovami, že ich už takéto experimenty nebavia. Tých mladších to zatiaľ ešte stále láka. Chalani, s ktorými sme diskutovali, sa náhodne spoznali na zastávke autobusu pri nudnom čakaní na ďalší spoj. O názor sme požiadali psychologičku z Detského krízového centra Náruč Janu Ševecovú: „Príčin, ktoré vedú dospievajúcich k takémuto konaniu, je mnoho. Veľkú úlohu už pri desaťročných deťoch hrá snaha zapadnúť do kolektívu, u starších je to snaha vyskúšať a vytiahnuť sa pred ostatnými.“ Podľa jej slov veľmi záleží od rodinného prostredia, od vzťahu dieťaťa a matky, od dôvery s rodičmi. Tým však nechce všetku zodpovednosť zhadzovať na vzťahy v rodine. „Podľa mojej mienky, je tu aj druhá stránka veci, lebo takéto skratové konanie signalizuje problémy, s ktorými sa dieťa nevie vysporiadať a často býva volaním o pomoc,“ hovorí Ševecová. Preto je dôležité vedieť, aké majú deti záujmy, vypočuť ich starosti, nepodceňovať ich osobnosť. Ešte len hľadajú svoje miesto v živote a treba im pomôcť zorientovať sa vo svete dospelých.
