Zvýšila sa však aj ich cena. Mnohí občania a architekti upozorňujú na to, že mesto povoľuje výstavbu bytov v už zastavaných územiach. Investori totiž často pri takzvanom zahusťovaní likvidujú zeleň a ihriská. Primátor Ján Slota vyhlásil, že v meste nie je kde stavať, a tak sa bude v zahusťovaní pokračovať. Odporcovia naopak tvrdia, že takáto hustota obyvateľov je sociálny zločin.
Ceny bytov v Žiline medziročne stúpli o 20 až 40 percent. Žilinskí realitní makléri tvrdia, že pohyb nastal najmä po príchode kórejskej automobilky Kia a po spestrení hypotekárnych úverov. „V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku stúpli ceny starých panelákových bytov desať až dvadsať percent a ceny tehlových bytov v centre až o 40 percent,“ upresnil vzostup cien bytov v Žiline konateľ spoločnosti Custom.real Eugen Cagáň. Tvrdí, že v Žiline výrazne stúpli aj nájmy. Kórejskí vyšší manažéri sú ochotní za byty s rozlohou okolo 110 štvorcových metrov zaplatiť mesačne 1 000 eur (takmer 40-tisíc korún) plus energie. Pred príchodom Kórejčanov boli takéto a podobné byty takmer neprenajateľné.
Ceny jednoizbových bytov v Žiline sa momentálne pohybujú od 750-tisíc do milióna korún, dvojizbových okolo 1,25 milióna a trojizbových na úrovni 1,45 milióna korún. Dvoj a trojizbové byty v novostavbách v blízkosti centra sa predávajú v sumách od 2,2 do 3,5 milióna korún v závislosti od rozlohy. V novostavbách sa štvorcový meter plochy vyšplhal už na hranicu 40-tisíc korún.
Žilina v súčasnosti nemá územný plán. Ten posledný z dielne Antonína Stuchla bol schválený v roku 1980 na dobu 20 rokov. Jeho autor nepovažuje za pravdivé tvrdenie primátora Slotu, že nie je kde stavať byty. Jeho územný plán totiž počítal s výstavbou ďalších bytov na Hájiku. „Momentálne je zastavaná iba predná časť Hájika. Za ňou je dolina a ďalší kopec. Práve v tej doline sme uvažovali vybudovať centrum nového sídliska. V blízkosti sme uvažovali s rekreačnou zónou a za ňou v časti Bánovej bola plánovaná ďalšia výstavba, sídlisko Dúbrava. Celý súbor bol naplánovaný ako Nové mesto,“ hovorí Stuchl. Zahusťovanie je samozrejme lacnejšie. Na Hájiku totiž treba vybudovať všetky inžinierske siete a vykúpiť pozemky. V súčasnosti žije na Hájiku asi 8-tisíc obyvateľov. On počítal až s tridsiatimi tisíckami. Podľa neho je zahusťovanie bytmi nezmysel. „Keď už zahusťovanie, tak jedine ihriskami pre deti a dospelých a hlavne rekreačnými zónami. Mesto Žilina totiž zeleň maximálne potrebuje,“ dodal. Aj podľa Martina Paveleka, ktorý patrí k mladej generácii architektov, je problémom Žiliny neexistujúci územný plán. „Ten totiž presne určuje, čo sa kde môže, alebo nemôže v meste stavať. V štádiu rozpracovanosti, v ktorom sa dlhodobo nový žilinský územný plán nachádza, sa teda môže účelovo kedykoľvek, čokoľvek meniť a dorábať. A samozrejme aj nezmyselne zahusťovať,“ hovorí Pavelek. Architekt si myslí, že už dávno mali byť v meste vytypované a preverené lokality vhodné pre rozširovanie. „Napríklad aj smerom na Rajec, či na Šibenice. Je potrebné si sadnúť a odborne tento problém vyriešiť so všetkým, čo s tým súvisí.“ Podľa jeho slov bol pôvodný územný plán spracovaný veľmi dobre, žiaľ, za posledné roky sa vôbec nedodržiaval. V súčasnosti sa v meste stavia takmer výlučne na plochách zelene, ihrísk, škôl alebo športovísk a to je alarmujúce. Pavelekovi na živelnom zahusťovaní v Žiline najviac vadí to, že absolútne likviduje pohodu bývania pre jej obyvateľov. „Mesto vôbec nechráni svojich obyvateľov, ktorým pred oknami miznú zelené plochy a ihriská. Nepochopiteľne uprednostňuje komerčné záujmy a záujmy rôznych developerských firiem.“ dodal.
