V tejto súvislosti sa na nás obrátila čitateľka Anna Jandzíková, ktorá tvrdí, že na pozemky pod ŠH a aj niektoré ďalšie si uplatňuje nárok v rámci reštitučného konania.
„Tieto pozemky vlastnil mamin otec a boli na nich role. Mesto Žilina ich ale v roku 1967 vyvlastnilo. Mala tam stáť vysoká škola a ďalšie objekty,“ hovorí A. Jandzíková. Podľa jej slov za vyvlastnené pozemky bola určená náhrada v náhradných pozemkoch. „Dodnes však nebola zrealizovaná a nedostali sme ani korunu.“ Anna Jandzíková v rámci reštitučného konania zastupuje svoju matku Margitu Hubovú. „Uplatňujeme si nárok, aby nám za pozemky zaplatili, alebo nám ich vrátili v náhradných pozemkoch, ale s takou istou bonitou,“ hovorí A. Jandzíková.
Žiadosť na pozemkový úrad, spolu s potrebnými dokladmi a aj identifikáciou parciel, ktorú si vyžiadala z katastra, zaniesla na Obvodný pozemkový úrad v Žiline v roku 2004. Ten má teraz rozhodnúť o jej reštitučnom nároku. Či teda Margite Hubovej prizná nárok na náhradu, alebo nie. V súvislosti s plánovaným predajom, či prenájmom ŠH nás ale zaujímala aj otázka, či reštitučné konanie na pozemky pod ŠH halou nemôže mať vplyv na ich prevod na iných vlastníkov.
O individuálnych reštitučných nárokoch rozhoduje Obvodný pozemkový úrad v Žiline. Referentka úradu Miroslava Ubárová nám potvrdila, že žiadosť Margity Hubovej evidujú.
„V roku 2004 si uplatnila nárok na vydanie niektorých nehnuteľností v katastrálnom území Žilina. Kolegyňa ju vyzvala, aby doložila všetky potrebné doklady. Nie všetky doklady však už máme k dispozícii,“ povedala Ubárová. Ako problémová sa momentálne ukazuje identifikácia parciel. „Identifikáciu, ktorú Margita Hubová doložila, som poslala späť na kataster, pretože nebola vyhotovená správne. Pani Hubovú ešte vyzveme, aby doplnila doklady, ktoré nám chýbajú,“ dodala Ubárová. Zároveň však vylúčila, že by konanie o reštitúcii mohlo mať nejaký vplyv na ďalší predaj pozemku a ŠH mestom Žilina prípadnému investorovi. „Reštitúciu môže žiadať buď preto, že jej nebola poskytnutá náhrada, ktorú mala za pozemok dostať, alebo nehnuteľnosť neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,“ dodala. Keďže ale ide o zastavené parcely, existuje zákonná prekážka, podľa ktorej pozemky nemôžu byť pôvodnej majiteľke vrátené. „My jej môžeme len priznať právo na náhradu a o jej druhu bude rozhodovať Slovenský pozemkový fond,“ uzavrela Miroslava Ubárová.
