Tak ako Andrejovi Dzurilovi zo Žiliny. Pred rokom a pol totiž prišla pri tragickej autonehode zbytočne o život jeho dcéra Silvia. Presnejšie, na chodníku ju zrazil mladík a ona zraneniam podľahla. „V ten deň sme mali doma malú rodinnú oslavu. Vnúčik mal práve jeden mesiac a doma vládla pohoda. Silvia sa však musela rozlúčiť. Išla totiž do práce na poobednú zmenu. Spomínala, ako veľmi sa jej nechce a že sa vráti o desiatej ako vždy. Mladšia dcéra odišla ku kamarátke a doma sme zostali sami dvaja s manželkou,“ spomína Andrej Dzurila na deň, kedy sa mu zo života stala doslova nočná mora.
O pol jedenástej zazvonil pri ich dverách policajt a oznámil im strašnú novinu. Silvia vraj tragicky zahynula. Na Kamennej ceste ju spolu s priateľom Martinom zrazilo auto. Pre Dzurilovcov to bol šok. „Celú noc sme len plakali a plakali,“ šepol nešťastný otec. Na druhý deň bola sobota. Pohreb vybavili na utorok. Bol na Vlčincoch v novom kostole. „Ten pohreb bol vlastne akoby jej svadba. Mali sa totiž o pol roka s priateľom zobrať. Niektoré veci už mala prichystané na svadbu. Zo svadby sa však stal kar,“ šeptá cez slzy pri spomienkach Andrej Dzurila.
Rodinní príslušníci čakali rýchle potrestanie páchateľa. Spoliehali sa, že vynesením rýchleho rozsudku nad mladíkom, ktorý ich pripravil o dcéru, sa všetkým aspoň trošku uľaví. Bohužiaľ, mýlili sa. Spravodlivosť sa totiž na svetlo sveta predierala len veľmi pomaly. Andrej Dzurila hovorí, že v celej veci je toľko nejasností, že to vrhá tieň na priebeh vyšetrovania. Počas vyšetrovania obžalovaného mladíka zastupoval iný právnik ako počas súdneho pojednávania. „Začal ho obhajovať profesor Vladimír Čečot, vedúci katedry trestného práva Univerzity Komenského. Podľa mňa siahli v takomto jednoznačnom prípade po veľmi veľkom kalibri. Prečo? Či právo a spravodlivosť neplatia pre každého rovnako?“ pýta sa Dzurila. Samozrejme, obžalovaný si môže zvoliť advokáta slobodne. Podľa A. Dzurilu je však vo vyšetrovaní aj niekoľko ďalších významných nejasností. „Mladíkovi na mieste nezadržali vodičský preukaz, jeho auto nešlo na technickú kontrolu. Dokonca som zistil, že týždeň pred nehodou bol mladík hospitalizovaný na očnom oddelení. Svedkovia vypovedali, že žiadny z účastníkov nehody nemal okuliare. Jeho zdravotný stav ale súd neposudzoval. Navyše si myslím, že keby dodržiaval povolenú rýchlosť, nehoda by nemala také tragické následky. Podľa znalca bola nárazová rýchlosť 76 kilometrov za hodinu,“ hovorí A. Dzurila. Na toto všetko podľa jeho slov súd neprihliadal a jeho bolesť sa tým ešte znásobila.
Po roku a pol súd konečne vyniesol rozsudok. Andrej Dzurila s ním nie je spokojný. Mladík, ktorý usmrtil jeho dcéru a dochrámal jej priateľa, totiž „vyfasoval“ dva roky podmienečne a štvorročný zákaz vedenia motorového vozidla. „Smiešny trest za smrť milovaného človeka,“ myslí si Andrej Dzurila. Prokurátor, ktorý navrhoval nepodmienečný trest odňatia slobody, sa samozrejme odvolal. Andrej Dzurila je však roztrpčený aj zákonmi, ktoré mu ako pozostalému otcovi nepriznávajú právo na náhradu škody. Silviinmu priateľovi Martinovi, ktorý sa zo zranení vylízal, súd
finančnú náhradu priznal. Jeho ako rodiča odkázal súd na občiansko-právne konanie. „Môj zdravotný stav sa zhoršil. Mal som už mozgovú príhodu a zistili mi cukrovku. Kto vyčísli, čo som si všetko vytrpel? Osobne si však myslím, že pozostalí majú mať tiež právo byť odškodnení. Navyše podľa môjho názoru páchateľovi prislúcha nepodmienečný trest odňatia slobody. Chcem len, aby právo platilo rovnako pre každého. Ak to takto skončí, môže to byť príkladom pre mafiánov, že zabiť je lepšie, ako niekoho zmlátiť či ublížiť mu. Neviem sa domôcť spravodlivosti. Myslím si, že v celom priebehu sa stalo množstvo chýb a pociťujem to ako bezprávie. Chcem preto ľuďom ukázať, čo sa deje,“ povedal na záver nešťastný otec Andrej Dzurila.
