„Môj prvý kaktus? Už sa ani presne nepamätám. Asi si ho kúpil brat a prestal sa oň starať, tak ostal mne,“ zaletel mysľou do obdobia asi pred šestnástimi rokmi Vladimír Trefný. Vtedy sa zaľúbil do kaktusov a miluje ich dodnes. „Sú bezkonkurenčné, kvitne takmer každý kaktus. Pravda, ak žije v prostredí, aké má rád a aké mu vyhovuje,“ odpovedal Vladimír jednoducho na otázku, prečo práve kaktusy. Čelo sa mu zachmúri pri spomienke, ako asi pred deviatimi rokmi prišiel takmer o celú zbierku: „Stále som sa sťahoval a to kvety nemajú veľmi rady.“ Padlo rozhodnutie. Vladimír s manželkou Zuzanou sa rozhodli pre kúpu staršieho rodinného domu v Strážove. „Najprv som dal do poriadku záhradu, potom prišla na rad chalupa. Vlani na jeseň som si konečne postavil skleník. Nebolo to ťažké, mal som presnú predstavu o tom, čo chcem. Od dvanástich som si kreslil, ako raz bude vyzerať moja záhrada,“ hovorí Vlado a sprevádza nás svojím kráľovstvom. V skleníku sú stovky kaktusov, od malých, ročných semenáčikov, až po krásne exempláre, ktoré už majú viac ako desať rokov. O každom kaktuse vie veľa zaujímavého. „Toto je Turbinicarpus“ ukazuje nenápadný malý kaktus so smotanovými kvetmi. „Je veľmi vzácny, v prírode je čoraz menej lokalít, kde sa ešte nachádza. Nemá rád zásahy človeka do prírody. A v jeho vlasti, v Mexiku, sú veľmi zaujímavé zákony. Pokiaľ kaktusy zničia stroje, je to v poriadku. Ale, nedajbože, aby si aj ten najmenší kaktus, prípadne pár semienok, odniesol aj ten najserióznejší pestovateľ.“ Predviedol nám i Ferocactus latispinus, nazývaný aj čertov jazyk, pre svoje široké a zahnuté tŕne. Kým je tento kaktus mladý, nemá takmer žiadne nároky a poradí si s ním aj začínajúci pestovateľ. S vekom však jeho nároky stúpajú , v našich podmienkach rozkvitne len v skleníku. „Mám ich niekoľko, ale ani jeden ešte nekvitol. Ani ten najstarší, ktorý má asi 15 rokov. Možno tento rok, možno na budúci,“ teší sa na neobyčajný zážitok Vladimír Trefný. Nie je pravda, že kaktusy nemajú rady vodu. Síce bez nej dokážu prežiť aj niekoľko mesiacov, keď spomalia rast a čerpajú zo zásobných látok. Ak je sucho pridlhé, veľa druhov sa „zatiahne“ a väčšiu časť tela schová do zeme. Vtedy vytvorí čakacie korene a vyčkáva na prvú vlahu. Za krátku dobu vytvorí sacie korene, ktoré rýchlo dostanú rastliny do plnej vegetácie. Samozrejme, aj kaktusy sú vďačné, ak im životodárnu tekutinu doprajeme. Treba však nájsť tu správnu hranicu. V našich podmienkach pôda vysychá pomalšie ako v ich domovine, a preto treba kaktusy polievať len vtedy, ak s istotou vieme, že bude nasledovať aspoň niekoľko slnečných dní. Chce to proste cit. Vladimír polieva vtedy, keď si kaktusy závlahu pýtajú.
Plní sa aj ďalší z jeho životných snov. V záhrade má položené základy xerofytnej skalky. Pokiaľ vám tento názov nič nehovorí, nič si z toho nerobte. Aj my sme ho prvýkrát počuli z úst Vladimíra Trefného. Xerofytná skalka je jednoducho celoročná skalka kaktusov zo Severnej Ameriky a zástupcov vysokohorskej flóry z južnej Afriky. „Už je tam nasadených niekoľko opuncií, echinocereusov a escobarií,“ opäť nám zamotal hlavu Vlado. „Pribudnú však aj ďalšie, vzácne kusy - Pediokaktusy, Navajoa, Toumeya a veľmi vzácne druhy z rodu Sclerocactus. Tie treba na zimu premiestniť do pareniska alebo nevykurovaného skleníka, lebo viac ako silný mráz im škodí príliš vlhký vzduch. V našich podmienkach je možné dopestovať na skalke takmer sto druhov kaktusov.“ Ale skalka je už na prvý pohľad zaujímavá. „Ešte krajšia bude o také dva roky,“ je presvedčený Vladimír. Nebojí sa, že by tuhá zima uškodila kaktusom na skalke. Lásku k prírode a ku kvetom cítiť v celej rodine Trefných. Manželka Zuzka má pre druhú lásku svojho muža pochopenie. Aj vtedy, keď ide na „nočnú“ do skleníka. Záhradkárčeniu prepadol dokonca i 5-ročný syn Erik. „Mal len dva roky, keď som zistil, že v mojej neprítomnosti presádza všetko, čo mu príde pod ruku,“ smeje sa Vladimír. A tak musel malému Erikovi kúpiť fúrik, hrable, lopatu a odvtedy pracujú spolu.
A ešte niekoľko rád pre tých, ktorým kaktusy učarovali, ale nevedia, ako na to. „Najdôležitejšia je láska ku kvetom. Potom substrát a to ostatné,“ to je názor skúseného kaktusára, ktorý pri OZ Malá Fatra vytvoril sekciu kaktusárov. Je zatiaľ jej predsedom i jediným členom. „Základom substrátu je dobre premytý riečny štrk, prípadne trochu perlitu, časť preosiatej rašeliny a časť zeminy,“ to je recept Vladimíra Trefného. Na zeminu chodí najradšej na vyššie položené lúky. „Najlepšia je z krtincov, má dobrú konzistenciu a nie sú v nej žiadne zárodky buriny ani vajíčka hmyzu.“ Nuž a začnite s mamilariami a rebuciami. To sú druhy najvhodnejšie pre začiatočníkov.
Vladimír Trefný má ešte jeden životný sen. Navštíviť krajiny, kde majú kaktusy svoj domov, vidieť ich rásť a kvitnúť vo voľnej prírode. „Raz do Ameriky určite pocestujem. Nemusím vidieť mrakodrapy, ani iné atrakcie. Chcem vidieť kaktusy v ich domovine,“ sníva o svojom životnej túžbe Vladimír.
