Nazývajú sa bonsaje a účelom je, aby aj mladý stromček vytváral dojem starého, veľkého, vetrom a mrazom poznačeného stromu. Pôvod tohto pestovateľského oboru je asi pred 600 rokmi v Číne. Na Slovensku sa bonsaje rozšírili v 70-tych rokoch minulého storočia. O zaujímavostiach pri vytváraní týchto miniatúrnych stromčekov nám porozprával vynikajúci znalec prírody, Jozef Kullman (62) zo Žiliny.
Kedy vás zaujali tieto prírodné zmenšeniny?
O bonsajoch som sa prvýkrát dopočul pred tridsiatimi rokmi. V tom čase tu bol nedostatok vhodnej literatúry a málo pestovateľov. Informácie som čerpal z jednej knižky v ruskom jazyku. V počiatkoch som spravil veľa chýb a mnohé stromky mi vyhynuli. Jedna z mojich prvých, asi 50-ročná borovica sosna, však rastie dodnes.
Odkiaľ ste získavali nové stromčeky?
Ako lesný projektový inžinier som robil v lesoch od Trenčína až po Vysoké Tatry. Mnohé stromčeky som našiel na pasienkoch. Boli zväčša vyvrátené alebo obhryzené od vysokej zveri, oviec a kráv, ale presne také som potreboval. Niektoré sadeničky sa mi podarilo vypestovať aj priamo zo semena, napríklad jablone alebo libanonský céder. Borievky, tuje, či tisy si rozmnožujem sám výhonkami, tie sa množia ľahko ako naša vŕba.
Aké druhy drevín vás najviac zaujali?
Bonsajové stromčeky sa dajú rozdeliť na listnaté a ihličnaté. Ja sa sústreďujem najmä na ihličňany, pretože tie sú pekné po celý rok. Ďalej ich môžeme rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Vonkajším druhom, ako je buk, dub, smrek či kosodrevina, neprekáža mráz a môžu byť na terasách, balkónoch a lodžiach. Na zimu treba však aj im korene zaizolovať. Bytové druhy, najmä tropické rastliny – pistácia, fikus, rozmarín a podobne, pestujeme v byte celoročne. Bonsaje môžeme vytvárať z rôznych drevín, vyberáme si ale také, ktoré budú vyhovovať z estetického hľadiska. Povedzme taký pagaštan s jeho veľkými listami by zmenšený vyzeral smiešne.
Pri bonsajoch je vraj dôležitý aj tvar misky...
Nielen tvar, ale i materiál, z ktorého je vyrobená. Musí byť zladená s tvarom stromčeka a nesmie nasávať do seba vlahu, mala by byť teda z pálenej hliny pri vysokej teplote. Správny pestovateľ bonsajov si pri kúpe misku aj oblizne, aby zistil jej nasiakavosť. Bonsaje vyžadujú každodenné zalievanie a najvhodnejšia je dažďová voda. Ak budete dva týždne na dovolenke, musíte si to u niekoho zabezpečiť. Pestujú sa v zmesi piesku, rašeliny a pareniskovej zeminy, či brizolitu. Navrch sa môžu dať pekné kamene. Na výstavy sa povrch zeminy zvyčajne pokrýva machom, ale ten berie živiny a sťažuje polievanie, tak ho tam nedávam.
Do akého rozmeru sa stromček ešte považuje za bonsaj?
Najmenšie sú i sedemcentimetrové a najvyššie môžu mať okolo sto centimetrov. U tých 400 – 600-ročných sa však toleruje aj výška vyše metra. Oproti stromom rastúcim voľne v prírode je to teda aj stonásobné zmenšenie. Aj na pohľad vyzerajú omnoho staršie.
Ochranári niekedy tvrdia, že pestovatelia bonsajov stromy drasticky týrajú...
Podľa mňa to tak nie je. Každý zdravý strom má snahu rásť do výšky, preto menšie rozmery dosahujeme odštipovaním mladých výhonkov, alebo dočasným drôtovaním konárikov usmerňujeme ich rast. Tým, že sa stromy často presádzajú a odstrihávajú sa im korene, docielime ich menší vzrast. Pochádzam z Rajca a pri Šuji som si všimol v poli peknú borovicu. Preto, napríklad, jednu borovicu už desať rokov tvarujem na jej podobu.
Čo bonsajom škodí?
Dôležité je zabezpečiť im vhodné svetlo. U každého stromčeka je to individuálne. Veľa škody vedia narobiť slimáky, dážďovky, húsenice a vošky. Niekedy mi vyschne dlhé roky pestovaný stromček a ani neviem prečo. Pestovanie bonsajov je veľmi náročné na starostlivosť, ale je to aj vhodný prostriedok na odbúravanie stresu. Ako hovorí staré príslovie – kto pestuje bonsaje, nosí vo svojom vnútri úsmev života.
