Vek: 71
Rodák: z Nových Zámkov, ale od roku 1938 som Žilinčan.
Znamenie: Vodnár.
Stav: ženatý.
Deti: tri dcéry.
Životná dráha: Od 8 do 21 rokov som bol žiakom husľového pedagóga, zakladateľa a prvého riaditeľa hudobného školstva v Žiline Ladislava Árvaya. Od roku 1958 som štyridsaťpäť rokov pôsobil ako pedagóg husľovej hry a pritom aj ako orchestrálny dirigent.
Medzníky v živote: Prestup z gymnázia na novozriadené Pedagogické oddelenie pri Hudobnej škole v Žiline – predchodcu konzervatória, ktoré vzniklo v roku 1951.
Záľuby: Rybárčenie, hubárčenie, vzťah k športu a najmä k múze muziky – Euterpé.
Najväčší životný úspech: Rozvíjal som talent Františka Figuru, Jindřicha Pazderu, Pavla Tužinského, Vladimíra Harvana, Miloša Valenta, Mariána Lešku, Stanislava Palúcha, Dalibora Karvaya a ďalších, viac ako 50 huslistov. Spoluzakladal som a dirigoval sláčikový súbor na ZHŠ v Žiline (1958), Symfonický orchester mesta Žiliny (1959), komorný a symfonický orchester žilinského Konzervatória (1960) a Štátny komorný orchester Žilina (1974). Akoby zázrakom som napísal a Zbor Žilincov vydal publikáciu Hudobná história Žiliny.
Najväčší pozitívny zážitok: Jeden z najväčších - koncert mojich žiakov 30. januára 2005 v Dome umenia Fatra.
Najväčší negatívny zážitok: Nechcem konkretizovať.
Najväčšmi má rád: Svoje rodinné „ženstvo“ a svojich žiakov.
Najväčšmi neznáša: Závisť a zlomyseľnosť – škodia obom stránkam.
Čo považuje za svoj najväčší klad: Mierumilovnosť.
Najväčšia chyba: Dostatok menších.
Čo o mne ľudia nevedia a mali by: Kvôli muzike som nemohol byť „zalezený“, a tak sa každý o mne môže dozvedieť, čo chce.
