Žilina - Evanjelický kňaz a politik Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) bol vedúcou osobnosťou povstania a prvým predsedom Slovenskej národnej rady. Minulý piatok mu odhalili pamätník, ktorý schválilo zastupiteľstvo v minulom volebnom období a Žilinčania zaň zaplatili 28 miliónov korún.
Primátor Žiliny Ján Slota povedal, že si stojí za všetkým, vrátane hrubých výrazov, ktoré vyhlásil na adresu tých, ktorí si myslia, že za milióny vynaložené na Hurbanovu sochu, sa mala radšej vybudovať kanalizácia. Pripomeňme len, že v novembri minulého roka odkázal nespokojným Budatínčanom, aby si „ľahli a spláchli sa do toho najhlbšieho hovna,“ keď spochybňujú Hurbanov monument. Z vyvolávania nespokojných nálad Slota obvinil tých, ktorí sa ho neúspešne pokúšajú zosadiť z postu žilinského primátora. Poslanec mestského zastupiteľstva Peter Ničík trvá na svojom: „Ak si chcel pán primátor uctiť slovenský národ, mal to urobiť ináč. Toto je jeho predvolebná kampaň za mestské peniaze.“ Slota si to však nemyslí a počas jeho piatkového príhovoru zdôraznil, že nejde o predvolebnú akciu. V zápätí si však protirečil, keď povedal: „Tak, ako išiel Hurban do boja za Slovensko, príďte aj vy vyhrať rozhodujúcu bitku. Príďte voliť svojich, za seba, za našu budúcnosť, za slovenskú vládu,“ prihováral sa Slota viac ako štyristo účastníkom piatkovej akcie, na ktorej slovenských zástav s veľkým logom Slovenskej národnej strany (SNS) vialo viac ako štátnych. Nechýbali ani rôzne pútače so symbolmi SNS a transparenty s oslavnými textami: „Vďaka primátorovi Slotovi Slováci nezabúdajú na svoju históriu,“ či „Hurban vstaň, Slovákov bráň!“ Na ceste stálo aj auto oblepené aktuálnymi sloganmi národniarskej predvolebnej kampane. „Mítingu národniarov“ sa zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič, ktorý často hovorí, že myslí národne. Jeho hovorca Marek Trubač vyhlásil: „Sme hrdí, že sme prišli odhaliť sochu Hurbana. Prezident neprišiel preto, aby hovoril niečo v prospech SNS, aj preto nechcel vystúpiť s prejavom medzi rečníkmi.“ Otázkou zostáva, či prezident vopred vedel, že pôjde o akciu národniarov, keď sa rozhodol neprehovoriť. Kto mlčí, ten svedčí?
Hurban sa majestátne vypína v Budatíne. Žilinská pokladnica je ľahšia o 28 miliónov korún. Možno dnes by sa už Hurban o Žilinčanoch nevyjadroval tak, ako keď písal list svojej žene Anne: „Ach, Bože môj, čo je to za ľud. Ako hovädá – počúvali a nedbali. Mne sa srdce puká! Sama Žilina je hniezdo najničomnejšie.“ Hurbanova korešpondencia uverejnená v knihe Daniela Rapanta o revolučných rokoch 1848 – 1849.
