Stačí však, keď jeden začne bolieť... Do roku 1870, kedy Angličan Horison vynašiel zubnú vŕtačku, sa zuby neošetrovali. Nechávali sa spráchnivieť, až pokiaľ sa nezlomili, alebo pokiaľ veľmi neboleli. Potom ich lekár jednoducho kliešťami vytrhol. Dnes lekárska medicína už pokročila a o náš drahocenný chrup sa starajú odborníci, zubní stomatológovia. Najstarším dentistom v žilinskom regióne je 77-ročný Vladimír Mikloška zo Žiliny. Tomuto povolaniu sa venoval celých 35 rokov.
Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?
Keď som sa rozhodol študovať medicínu na Lekárskej fakulte v Bratislave, robili práve nábor na novootvorený odbor stomatológie. V tých povojnových rokoch bol totiž absolútny nedostatok zubárov na celom Slovensku. Po skončení štúdia sme si nemohli vybrať pôsobisko, každého umiestnili tam, kde bolo treba. Ja som v roku 1954 nastúpil do Rajca a mal som na starosti vtedajší Rajecký okres. Potom ma však preložili do ZVL v Kysuckom Novom Meste a ďalších tridsať rokov som pôsobil na Kysuciach.
Aký bol vtedajší stav chrupu obyvateľstva?
Katastrofálny! Osvetová činnosť bola na mizernej úrovni. Polovica detí si zuby nečistila vôbec. Zubných lekárov bol nedostatok. Za deň som ošetril aj tridsať pacientov, takže na nejaké preventívne prehliadky neostával čas. Zuby sme väčšinou len trhali. Napichal som injekcie a potom som len trhal a trhal. Plomboval som len sem – tam, ale aj tie plomby boli z nekvalitných materiálov. O takej technike ako je dnes, sa nám ani nesnívalo. Z protetických úkonov sme vyrábali len pevné a snímacie náhrady – mostíky a protézy. Aj tie boli plné plechu a korunky boli oceľové. Vybavenie ambulancie bolo primitívne a vrtáky tupé. Plombovalo sa amalgámom, pri ktorom sestričky denne prichádzali do styku s dnes tak zatracovanou ortuťou. Bolo bežné, keď aj ináč pekné slečny chodili štrbavé. Dnes sa to zmenilo. Máme kvalitnejšie zubné kefky, pasty i žuvačky s fluórom, dentálne nite, ústne vody a deti si zvyčajne zuby po raňajkách a pred spaním pravidelne umývajú. Aj stomatológovia pracujú s kvalitným vybavením ordinácií. Dnešné umelé zuby sú preto niekedy krajšie ako boli pôvodné.
Ošetrovali ste radšej mužských alebo ženských pacientov?
Ženy sú väčšinou disciplinovanejšie a viac si potrpia na zovňajšok. Muži prídu do ordinácie spravidla až vtedy, keď už nemajú iné východisko. Mnohí poriadni chlapi sa musia pred návštevou zubára „posilniť“ pohárikom. Stalo sa, že ma taký aj v bolesti udrel, alebo mi ušiel z kresla. Niekedy bolo ťažké zvládnuť malé deti. Rodičia by mali mať na pamäti, že správna výživa je veľmi dôležitá. Rôzne sladkosti sú hotovou pohromou pre zúbky ich detí. Namiesto cukríkov by mali jesť zeleninu, ovocie a piť veľa mlieka, lebo to znižuje kazivosť detských zubov. O súčasnom stave chrupu obyvateľstva však už prehľad nemám, odkedy mám zuby „štátne“, mám s nimi pokoj.
