stavieb.
Zámerom rekonštrukcie žilinského rínku, ako sa nazývalo kedysi Mariánske námestie, bolo obnovenie historického jadra Žiliny. Stavebné práce boli v rokoch 1995 až 1997. Žilinčanov to stálo nemalé finančné prostriedky. Informáciu, koľko presne, vám neprinesieme, pretože mestský úrad neposkytuje informácie ani na základe zákona o informáciach. Neskôr sa rozhodlo, že k dvom zrekonštruovaným barokovým studniam pribudne pre potešenie a oddych obyvateľov i návštevníkov mesta fontána. Bolo vypísaná verejná súťaž, ktorú vyhral kolektív architektov Peter Nezval, Pavol Visczor, Peter Krajč a Mária Krajčová. „Fontána ako súčasť rekonštrukcie námestia mala svojou kompozíciou zodpovedať dobe jej realizácie. Nepôsobiť ako dominantný architektonicko-výtvarný a kompozičný prvok a nepotlačiť akoukoľvek formou dominantu, ktorou vždy bola a vždy bude Immaculata. Nechceli sme sa „hrať“ na návrat k historizmu. Fontána mala symbolizovať svetlíky - typický prvok pôvodných meštianskych domov lemujúcich námestie. Pôvodný súťažný zámer bol zakomponovať fontánu ako súčasť uvažovaných podzemných muzeálnych priestorov. Pri tomto riešení v tvare pyramídy zo skla mala zároveň presvetľovať podzemie. Od zámeru využitia podzemia pod námestím sa ustúpilo z ekonomických dôvodov a tým pádom pyramída zo skla stratila opodstatnenie,“ povedal spoluautor Peter Nezval. Po realizácii vyvolala diskusiu, či takýto architektonický prvok zapadá do historického kontextu námestia. „Námestie prechádzalo vývojovými fázami, pričom každá doba, storočie, architektonický sloh sa podpísal na jeho súčasnom tvarosloví. Myslíme si, že aj súčasná doba mala právo zanechať svoju pečať,“ hovorí Peter Nezval. Na otázku, čo si myslí o tom, že fontána už neexistuje, sa vyjadriť nechcel.
Po ôsmich rokoch sa to isté vedenie mesta rozhodlo, že fontána v tvare pyramídy sa nehodí do kameňom vyloženého námestia a na novú ozdobu rínku vypísalo verejnú súťaž. Autorkou novej fontány sa stala akademická sochárka Drahomíra Beráková, manželka Ladislava Beráka, ktorý pre Žilinčanov zhotovil nadrozmernú sochu J. M. Hurbana a iné sochy v meste. Podľa slov Drahomíry Berákovej bude dielo štýlovo zladené s atmosférou celého námestia. ,,Stred fontány bude okrúhly a uprostred bude na stĺpiku umiestnená kompozícia troch barokovo-súčasných anjelikov, ktorí hrajú na hudobné nástroje,“ opisuje svoje dielo a dodáva: ,,Kompletná fontána bude stáť deväť miliónov korún a bude dokončená 15. júna. Súsošie bude odliate z bronzu. Vhodnejšie je vytesať ho z kameňa, ale to by trvalo dva roky a bolo drahšie. Pre časovú tieseň sa vybralo toto riešenie,“ povedala Beráková.
Mramorovú pyramídu nahradí dobová plastika anjelikov z bronzu. Nik nepopiera potrebu estetického vyžitia domácich a cudzích návštevníkov námestia. Mnohí ľudia sa však zamýšľajú nad otázkou, či bolo vhodné v takom krátkom čase nahradiť jednu fontánu druhou. Či nejde o zbytočné plytvanie financiami.
