é mediáciu aplikovať, o tom sa hovorilo na 18. klubovom večere v rámci cyklu 100 farieb života Žiliny v utorok 23 mája. Organizátorom bola Nadácia 21. storočia.
Milan Dado, moderátor večera, predstavil hostí. Vladimíra Cehlára, probačného a mediačného pracovníka Okresného súdu v Žiline a jeho kolegyňu Lenku Ťažkú. Okresný súd v Považskej Bystrici zastupoval Milan Scholtz. Mária Gajdošíková sa predstavila ako mediátor a psychológ a Jarmila Majáková ako odborník v sociálnej oblasti. Posledným „domácim“ hosťom bol psychológ František Skokan. Vzácnym hosťom večera bol nestor mediácie, učiteľ mnohých prítomných hostí Vladimír Labáth, pedagóg Univerzity Komenského v Bratislave, tréner psychoterapeut a riaditeľ ARK (alternatívne riešenie konfliktov) – prvej mediačnej spoločnosti v SR, ktorý má rozsiahle skúsenosti s tvorbou, realizáciou a posudzovaním tréningových programov, poradenstvom a alternatívnym riešením sporov. „Mediácia je forma intervencie tretej nezávislej strany v spore. Cieľom mediácie je dosiahnuť dohodu zúčastnených strán. V zahraničí má veľmi široké uplatnenie od rodinnej a manželskej sféry až po konflikty v tímoch, občiansko-právne spory, dodávateľsko odberateľské vzťahy, až po komerčné spory a dlhotrvajúce konflikty,“ povedal na úvod.
Mediácia je možná v prípade súhlasu oboch zúčastnených strán, je dobrovoľná a možno ju kedykoľvek prerušiť. Dohovor o mediácii sa realizuje prostredníctvom mediačného pracovníka na návrh jednej strany sporu. Môže predchádzať riešeniu súdnou cestou, môže sa konať na návrh súdu alebo ktorejkoľvek strany sporu. Aplikovateľná je aj v trestnom práve, pokiaľ nedošlo k úmrtiu. Je časovo výhodnejšia a efektívnejšia ako riešenie súdnou cestou. Na Slovensku sa mediácia uplatňuje málo. Jednou z príčin je, že zákon, o ktorý sa môže mediácia oprieť, platí len od roku 2004. Rodil sa veľmi ťažko a pôvodný návrh znel, že by sa mediátormi mohli stať len vyštudovaní právnici. Dnes platný zákon hovorí, že mediátora môže robiť ktokoľvek, kto má ukončené vysokoškolské vzdelanie a absolvoval predpísaný kurzu. Ďaľším dôvodom môže byť naša mentalita i obdobie socializmu, kedy dialóg ako taký nebol žiadúci vo viacerých oblastiach ľudského života a na rozdiel od vyspelej Európy to nemáme „zažité“. Mnoho ľudí o tejto možnosti ani nevie. Napriek výpadku elektrického prúdu v meste (a teda aj ozvučovacieho zariadenia v klube), atmosféra bola veľmi dobrá a divákov zaujímalo množstvo otázok. Na rozdiel od Považskej Bystrice, kde pracovníci Okresného súdu dávajú stále malý priestor pre tento alternatívny spôsob riešenia konfliktov, je situácia v Žiline oveľa lepšia. Ako povedal Vladimír Cehlár, počet sporov, ktoré sa riešia mediáciou, stúpol medziročne takmer o 150 percent. Prevládajú oblasti akými sú dopravné nehody, krádeže bicyklov či krádeže všeobecne. Práve v oblasti dopravných nehôd je pri mediačnom konaní medzi spôsobiteľom nehody a poškodeným takmer 100-percentná úspešnosť. Počas diskusie sa spomínal aj zaujímavý príklad mediačného postupu: Dve sestry sa hádajú o jeden posledný pomaranč. Nahnevaný otec schytí nôž a prereže „spravodlivo“ pomaranč na dve polovice. Obe sestry sú nespokojné. Až pri mediačnom rozhovore vysvitlo, že jedna si chcela vytlačiť šťavu a polovica jej bola málo. Druhá zas potrebovala len šupku a dužinu, ktorú chcela použiť do koláča. Je to príklad, ako sa môžeme včasnou komunikáciou vyhnúť problémom už v zárodku sporu.
