Práca právnika je prácou s ľuďmi, s ich osudmi a hlavne práca, kde sa riešia problémy a konflikty. „Človek je tým pádom stále v strese a v „jednom kole“,“ hovorí žilinský advokát Milan Rojček (na snímke), ktorého sme oslovili, aby nám priblížil prácu právnika aj z tej menej vážnej stránky. „Nie je možné úplne sa odosobniť, aby sa človeka niektoré veci aj bytostne nedotýkali. Okrem toho, že som právnik, som aj človek a vnímam veci aj z ľudského hľadiska. Nielen z pohľadu práva a zákonov, ale aj z pohľadu morálky a reálneho života, aký v súčasnosti prebieha,“ pokračuje Milan Rojček. Práca právnika je však
v mnohých veciach zaujímavá a často sa vyskytujú aj prípady, ktoré doslova vyvolávajú úsmev:
NIE JE ZMLUVA AKO ZMLUVA
Život a praktické problémy sú ďaleko zložitejšie a iného charakteru, vrátane procesu na súdoch, ako je to písané v učebniciach. Život prináša tak nepredvídateľné situácie, že niekedy je veľmi ťažké zaradiť ich pod príslušný paragraf. Napríklad dvaja podnikatelia si uzavrú podvečer pri pive zmluvu. V prípade sporu je potom veľmi ťažké posúdiť, či ide o zmluvu o dielo, zmluvu o budúcej zmluve, kúpnu zmluvu, alebo inú, nepomenovanú zmluvu. Máme aj klientov, ktorí sa neozvú rok a pol a potom si spomenú v sobotu o pol deviatej večer, že by potrebovali poradiť. Iní zas dostanú rady od rôznych susedov a iných kamarátov, ktoré im musím niekedy aj polhodiny vyhovárať a nie vždy sa to podarí.
VŠEMOCNÁ TRÉMA
Nie vždy záleží len na vedomostiach a schopnostiach. Otázka dokazovania je niekedy veľmi zložitá, účastníci a svedkovia často vypovedajú účelovo, tendenčne v prospech niektorej strany. Často je náročné im to dokázať. Stáva sa aj to, že účastník konania má na súde takú trému, že vypovedá úplné nezmysly. Mali sme pani, ktorú sme zastupovali pri náhrade škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na otázku, v čom je po pracovnom úraze obmedzovaná, odpovedala, že nie je obmedzovaná v ničom. Pritom nemohla chytiť do rúk nákupné tašky, ísť na bicykli, pracovať v záhrade, atď. Na súde však bola taká strémovaná, že nedokázala adekvátne reagovať. Keď sa jej pýtali, ako je obmedzovaná v politickom a športovom živote, tak povedala, že tu obmedzovaná je. Potom, keď už nevedela ako ďalej, tak sa rozplakala.
NAPOSLEDY SME TO ROBILI DNES RÁNO
Šokujúcou odpoveďou na otázku sudcu na Krajskom súde, kedy mali účastníci naposledy intímny styk bolo to, že odporca pozrel na hodinky a povedal, že dnes ráno. Pritom jeden z kvalifikovaných dôvodov, aby ich súd rozviedol, je to, že manželstvo nespĺňa spoločenskú funkciu. To sú veci, že si majú byť verní, majú si pomáhať, vytvárať dôstojné rodinné prostredie, atď. Týchto súd nakoniec rozviedol. Pokiaľ si manželstvo neplní spoločenskú funkciu, tak v podstate neexistuje. Treba zosúladiť skutočný stav s právnym stavom.
OBERIEM HO O VŠETKO
Nemalé percento pojednávaní tvoria rozvody. Manželka pracovala ako účtovníčka v manželovej firme a celú ju finančne zlikvidovala, čím ju položila na lopatky. Manžel dal návrh na rozvod. Táto pani to chcela poprieť a napísala, že svojho manžela má stále rada. Chodia vraj aj na zahraničné dovolenky. Po vysvetlení vysvitlo, že spomínanou „zahraničnou dovolenkou“ bol výjazd na letisko do Viedne, kde manžel išiel vyzdvihnúť kamaráta a manželka sa mu natlačila do auta. Žiadala aj výživné na chlapca vo výške 7 000 korún, čo bolo desaťnásobne viac ako na dcéru z predchádzajúceho manželstva. Ďalej jej mal manžel prispievať mesačne sumou 20-tisíc korún. Súd mu stanovil platiť výživné 3 000 korún a manželské výživné 800 Sk. Náš klient mal príjem okolo 10-tisíc korún mesačne.
„KEĎ SOM IŠIEL DO LESA NA DREVO“
Odcudzené drevo odpredal jeden účastník druhému načierno bez dokladu. Ten drevo porezal, ale peniaze mu nezaplatil. Predávajúci išiel za ním, aby mu tie peniaze dal. On mu povedal, že mu ich nedá, že nech si drevo zoberie. Bol to starší pán, ktorý potom poprosil nášho klienta, aby ho tam zaviezol a pomohol mu to drevo naložiť. Teraz je žalovaný aj môj klient, ktorý len šoféroval auto a pomohol drevo naložiť. Pikantné je, že jeden účastník konania sa nedostavoval na pojednávanie. Neprišiel niekoľkokrát, tak ho dal sudca predviesť polícii. Tá ho nedoviedla. Sudca sa potom pýtal klienta, či vôbec žije v tej dedine a či vie, že má prísť na pojednávanie. Ten povedal, že vie, včera večer mu vravel v krčme, že nech nejde na autobus, nech počká, lebo pre neho prídu policajti, že sa môže zviesť s nimi.
