V sedemdesiatych rokoch spoločne navštevovali športový klub, ktorý fungoval pri bývalom Okresnom stavebnom podniku v Čadci a venovali sa boxu. Ich tréner Pavol Samko zo Svrčinovca spomína, že František a Alojz sa podobali už vtedy, akurát jeden z nich bol nižší. O Františkovi hovorí v superlatívoch. „Bol solídny, nefajčil, nepil, poctivo chodil na tréningy. Bol to dobrý chalan. O Alojzovi sa to celkom nedá povedať. Spočiatku to bolo dobré, no neskôr začal mať problémy. Keď som ho videl naposledy, neveril som vlastným očiam, čo sa môže z človeka stať,“ spomína. Peripetie, ktoré má František so svojím návratom do života, ešte neskončili. Musí totiž čakať na výsledky skúšok DNA, potom o exhumácii tela, ktoré patrí niekomu inému, rozhodne prokurátor, ktorý tento nevšedný prípad dozoruje. V minulých dňoch odišiel František za robotou do Zvolena, kde pracuje u istej stavebnej firmy. Aj keď je na papieri „mŕtvy“, z niečoho žiť musí. Keď bude celý prípad uzatvorený, čakajú ho ďalšie byrokratické úkony. Musí sa obrazne povedané znovu „narodiť“, pretože teraz je síce fyzicky živý, no „papierovo“ nežije. Kto leží v hrobe, sa totiž stále nevie. „Chodil zarastený, od zimy sme ho tu nevideli. Neviem, či dostával nejaké peniaze, no keď sem prišiel, väčšinou nemal z čoho zaplatiť. Cez leto chodieval na brigády, tam si občas zarobil nejakú korunu. Už sa stalo, že ho nebolo dlhší čas,“ hovorí krčmárka z espressa v Čiernom, v blízkosti ktorého Alojz býva. Ako sme sa dozvedeli na polícií, minulý štvrtok predvolali jeho príbuzných kvôli odobratiu vzoriek na určenie DNA. V najbližších dňoch by teda mohlo byť jasné, kto vlastne v hrobe je. Františkovi nevadí, ak jeho oblek dali do truhly kamarátovi, s ktorým trénoval box a ktorých takto čudne pospájal osud. Ak to bol on. V miestnom obchode v Čiernom nám totiž povedali, že Alojza s veľkými fúziskami voľakto videl v týchto dňoch chodiť po Čadci. Že by sa na neho a Františka nápadne podobal ešte niekto tretí? Alebo v hrobe Alojz naozaj neleží....
