V Predmieri sme našli Editu Dúbravkovú, ktorá podľa jej slov je jediným výrobcom takého druhu bábik na Slovensku aj v Čechách. „Môj otec bol bábkar, vyrábal marionety a posledné várky som mu obliekala ja,“ opisuje svoju cestu k handrovým bábikám. „Otec bol učiteľ, venoval sa divadelníctvu, vyrábal bábky,“ hovorí Edita Dúbravková o svojom otcovi. Že bol veľmi zanietený vo svojej práci dokazuje i to, že marionety, ktoré vyrobil, si môžeme pozrieť okrem iných miest aj v Budatínskom zámku. Spomína, že bol veľmi zaťažený na tradície, takže sa to s ňou vlieklo odmalička. Jej pôvodné povolanie je učiteľka: „Učiteľstvo je v našej rodine priam geneticky zakódované,“ usmieva sa a prezradí, že učila slovenčinu a hudobnú výchovu. Okrem toho vyučovala v hudobnej škole husle, spev a teóriu. „Mojím snom je vlastnoručne vyrobiť bábku v čičmianskom kroji na počesť môjho otca,“ rozpráva o svojich plánoch bývalá učiteľka. Edita Dúbravková sa zaoberá aj výrobou suvenírov z prevažne textilných materiálov. Bábiky, ktoré vlastnoručne šije, oblieka do vyšívaných košieľok podľa čičmianskych, zliechovských a iných vzorov. Okrem toho si možno u nej vybrať alebo aj objednať vyšívané záložky do knihy, obrusy, prestierania, miniatúry, monogramy na košieľky ku krstu.
Na začiatku jej pomohla náhoda: „Stretla som sa s jednou babičkou, ktorá mi pomohla vniknúť do tajov čičmianskej výšivky,“ vracia sa v pamäti o niekoľko rokov dozadu. „Slovo dalo slovo, babka otvorila skrine, vzala ihlu, niť a dievča poď sa učiť,“ zalovila v spomienkach Edita Dúbravková. „Babka mala vyše sedemdesiat rokov a bola veľmi vtipná, bavilo ma navštevovať ju. Škoda len, že ma veľa vecí nestihla naučiť,“ hovorí s ľútosťou v hlase. Práve ona jej pomohla v rozhodnutí, že nebude robiť náročné vyšívané kroje, ale zameria sa na oblečenie, ktoré detičky kedysi nosili do svojich štyroch rokov. Bábiky vyrába doma na kolene. Boli sme zvedaví, za aký čas vznikne jedno také dielko. „Všetko si robím sama. Meriam, strihám, šijem
i vyšívam,“ hovorí remeselníčka. Ušitie jednej bábiky jej trvá asi osem až deväť hodín. Šatôčky nevie odhadnúť, pretože to závisí od náročnosti použitej výšivky. Edita Dúbravková svoju prácu prezentuje po celom Slovensku aj v Čechách. Jej snahou je pokračovať v šľapajách otca a prispieť k tomu, aby slovenské tradície nezanikli.
