Časy sa zmenili, ale obchody ostali. Dnes je spotrebné družstvo Coop Jednota modernou obchodnou spoločnosťou, ktorá sa stále rozvíja. Dve desaťročia je s jej úspechmi i problémami spojený predseda predstavenstva Vincent Vojtek. Človek, ktorý si z rodnej Terchovej priniesol lásku k spevu a svoje pracovné zaťaženie vyvažuje pôsobením v Zbore slovenských učiteľov. Je absolventom Národohospodárskej fakulty v Bratislave, ženatý, má jednu dcéru a jedno vnúča.
Ako dlho pracujete v spotrebnom družstve?
Predsedom Jednoty v Žiline som štrnásť rokov, predtým som bol podpredsedom a vedúcim odboru. Môžem povedať, že ja a Jednota sme spolu prežívali najťažšie chvíle po transformácii v roku 1991.
A ako to bolo predtým?
Jednota Žilina vznikla v roku 1919, vtedy však boli úplne iné princípy družstevníctva. Vtedy bolo takým jej cieľom bojovať proti úžere, aspoň tak sa to hodnotí. V niektorých obciach si ľudia sami stavali predajne, sami sa zásobovali, aj cenotvorba bolo úplne odlišná. Iné to bolo aj po vojne, od rokov 1948-49, keď sa majetok delil na štátny, súkromný, družstevný, všeľudové vlastníctvo. Fungovali sme podľa predpisov z roku 1948 až do roku 1991. Za štyridsať rokoch malo družstevníctvo to, čo sa dnes kritizuje, v podstate najväčší rozvoj. V tej dobe družstvá plnili sociálnu funkciu štátu a išli v ústrety občanovi.
Čo bolo pri transformácii najtvrdšie?
Rozhodne ekonomické rozhodnutia. Z 388 prevádzkových jednotiek, ktoré sme mali v okrese Žilina, sme sa zredukovali na 106, ktoré máme dnes. Zmenil sa aj sortiment. Predávali sme aj priemyselný tovar, textil, obuv, potom si však ekonomika vyžiadala, že tieto komodity sme prestali predávať a sústredili sme sa len na potravinársky tovar a predmety dennej potreby. Museli sme si poplniť aj podlžnosti voči štátu a museli sme sa aj rozvíjať. Podarilo sa nám s tým však vysporiadať. Dnes máme asi 700 pracovníkov a v rámci Slovenska sme veľmi úspešní.
Zmenil sa aj názov. K slovenskému Jednota pribudol cudzoznejúci Coop.
Najskôr to bola Budúcnosť, od roku 1961 Jednota. Po transformácii to začalo niektorým, aj dlhoročným členom, vadiť. Názov Coop pribudol asi pred dvoma rokmi a nesú ho predajne na celom Slovensku. Ale urobilo sa to len preto, aby sme sa v rámci Slovenska zjednotili. Podobne je to aj pri družstevných prevádzkach vo svete. Coop je vlastne kooperácia, spolupráca a žiadny zahraničný investor, ako sa niektorí domnievajú.
Aké budú vaše ďalšie kroky k zákazníkovi?
Pri transformácii sa urobilo veľmi veľa zmien. Dokonca sme pomenili aj niektoré zvyklosti. V každej obci máme konkurenciu, je to dobré a nebránime sa. Pokračujeme v rekonštrukcii predajní, najmä interiérov, v skultúrňovaní predaja. Chystáme sa ich však zveľadiť aj zvonku. Čo sa týka sortimentu, myslím, že ponuka je dostatočná.