Boli sme zvedaví, čo ich k tomu priviedlo. Či to začalo ako nevyhnutnosť, alebo sa im jednoducho bez vlasov viac páči, prípadne sa tak lepšie cítia. Pre mnohých z nich je však vyholená hlava už jednoducho súčasťou ich života.
Nový účes si pochvaľuje
Aj Bytčan a bubeník rockovej kapely Štefan Bury už roky nosí vyholenú hlavu. Priatelia a známi si ho vraj už ani inak nevedia predstaviť. Zistili sme však, že aj uňho základný impulz na ostrihanie prišiel v momente, ako zistil, že mu pokrývka hlavy čím ďalej, tým viac redne. „O tom, že budem nosiť vyholenú hlavu, som sa nerozhodol dobrovoľne. Prakticky to za mňa vyriešila príroda,“ hovorí Štefan. Priznáva tiež, že málo vlasov v jeho rodine má takmer každý muž. „V našej rodine dokonca patrím k tým vlasatejším. Avšak to, že si hlavu holím, má pre mňa iba pozitíva. Je s tým spojená jednoduchá údržba, čistota a ladí to úplne so všetkým...“ dodal hudobník. Vyzerá to tak, že ľudia, ktorí sa rozhodnú mať vyholenú hlavu, si časovo podstatne polepšia. „Ja si hlavu strihám strojčekom v priemere raz za desať dní. V zime to rastie pomalšie, tak mám menej starostí s vlasmi a v lete naopak. Ostrihanie mi trvá v priemere tak päť minúť,“ prezradil. Aj na Štefana sú priatelia a známi zvyknutí. Ak by ho videli s dlhými vlasmi, zrejme by zažili menší šok. „Malo by to byť všetkým známym a kamarátom jedno. Nikto totiž nemá všetko ideálne. Ja sám mám dosť plešatých priateľov, takže si môžeme navzájom pochváliť nové účesy. Ani neviem, či ostatní ľudia nejako vnímajú moju hlavu. Nosím to takto už dlho,“ hovorí Štefan. Práve tento rockový hudobník však patrí k tým, ktorí túžili mať dlhé vlasy. Dokonca ich sám v minulosti nosil. Keby sa dalo, asi by ich mal až doteraz. „Dlhé vlasy som mal naposledy v osemnástich, kým som nenastúpil na vojnu. Mal som ich skoro po plecia, ale musel som si ich každý deň umývať. Hovorí sa, že každý chce väčšinou to, čo nemá. Ja som ale spokojný so súčasným stavom a dúfam, že to tak zostane až do konca života,“ dodal na záver bubeník a veselý chlapík Štefan.
Holá hlava je vyjadrením slobody
V minulom čísle sme vám predstavili vlasáča a hudobníka Radoslava. Jeho brat Jaro Wanecki z Hôrok je však chlapík z úplne iného cesta. Ba priam by sa dalo povedať, že úplne opačného, keby také bolo. Je preňho totiž charakteristická vyholená hlava. Nebolo to tak ale vždy. „Kedysi som nosil dlhé vlasy. Nemal som ale čas starať sa o ne a spohodlnel som. Preto som zvolil presne opačný imidž a hlavu si holím,“ prezradil svoje pohnútky Jaro. Dokonca tak, aby mal lebku úplne hladkú. „Najradšej to mám úplne dohola, takže sa holím každých osem až štrnásť dní,“ prezradil. Ľudia si už naňho zvykli. Samozrejme nájdu sa aj takí, ktorí ho berú s rezervou a ostychom. „Niektorí ma berú negatívne, iní zase pozitívne. Je to ale len moja vec, aké mám vlasy. Nemusím predsa nikomu vysvetľovať, prečo nosím holú hlavu. Je to tiež svojim spôsobom sloboda,“ hovorí Jaro. Aj preňho je nezanedbateľný fakt, že údržba vyholenej hlavy je v podstate bez zbytočných komplikácií. „Pod sprchou si hlavu umyjem, utriem ju a je to. Nie je v tom žiadne politické presvedčenie, alebo niečo podobné. To teda určite nie. Som hudobník a dnes je medzi nami už veľa takých, čo vlasy nenosia,“ hovorí Jaro. Aj on patrí do skupiny hudobníkov, ktorí sa dlho predtým pýšili dlhými vlasmi. Dokonca si ich nechával rásť už od detstva. „Dlhé roky som mal dlhé vlasy. Vlastne už do základnej školy. Potom prišla zmena a holú hlavu nosím už šesť rokov,“ prezradil na záver Jaro.
Nechcel imidž starnúceho úradníka
Manažér a podnikateľ Roman Grešák je v Žiline tiež pomerne známy. Nielen tým, že je úspešný v tom, čo robí, ale aj svojím výzorom. Nosí totiž vyholenú hlavu. O dôvode, prečo sa rozhodol prvýkrát si vyholiť hlavu, hovorí s úsmevom. „Od istého času som mal na výber. Buď imidž starnúceho úradníka s riedkym účesom, alebo začínajúceho výpalníka. Ten druhý mi pripadal modernejší,“ hovorí. Roman je typ človeka, ktorý si na detailoch potrpí. Svedčí o tom aj jeho rituál pri holení hlavy. Podľa jeho slov sa tejto činnosti venuje s obľubou a to najmä „vždy v nedeľu o pol štvrtej poobede, pokľačiačky s hlavou otočenou na východ“. Úspešnému manažérovi sa jeho účes zdá vhodný nielen na to, aby zaujal pozornosť. Dokonca mu ani neprekáža pri jeho profesii a to najmä preto, že podľa vlastných slov žiadnu profesiu nemá. Medzi kamarátmi a známymi však problémy nemá. „Tí, čo ma poznajú, sú zvyknutí a ostatní si musia zvyknúť. Alebo nemusia...,“ prezradil. Dlhé vlasy však nikdy zvlášť v obľube nemal. Nikdy ich dokonca ani sám mať nechcel. Páčia sa mu iba na tom najkrajšom a nežnejšom, čo doma má. „Dlhé vlasy som túžil vždy mať iba na partnerke,“ dodal na záver debaty podnikateľ Roman Grešák.
Istý čas nosil aj parochňu
Aj známy žilinský novinár Peter Bárdy sa už niekoľko rokov hrdí vyholenou hlavou. Sám však tvrdí, že uňho išlo o nevyhnutnosť. „Je to vynútené. Nemám totiž dostatok vlasov a čím som starší, tým ich mám menej. Zliezla mi ofina, a tak som si hlavu vyholil,“ hovorí Peter, prezývaný Barďas. Uňho sa vraj problém s vlasmi dedí z generácie na generáciu. „Mám to geneticky dané. Problém s riedkymi vlasmi mali aj chlapi v rodine predo mnou. Mne však začal akosi skôr,“ dodal. Prvýkrát si Peter hlavu oholil asi pred štyrmi rokmi. Nie však dobrovoľne. Postarali sa o to v nemocnici. „Bol som práve hospitalizovaný a pre mnohých to bol šok. Už aj predtým som si ale holil hlavu „trojkou“, a tak to zase až taká veľká zmena nebola. Minimálne to však viacerých zaskočilo. Dnes už si všetci zvykli. Nikto už nepátra po tom, akej farby som mal vlasy. Už by som ich nechcel,“ priznal sa Barďas. Sám však tvrdí, že starať sa o vyholenú hlavu nie je až taká sranda, ako si to ostatní predstavujú. „Ak sa mi dá, snažím sa hlavu holiť tak raz za dva alebo tri dni. Holím si ju aj s tvárou a trvá mi to asi 15 minút. Nie je to teda vôbec jednoduché a dá to zabrať. Človek niekedy ani nechce, ale musí to urobiť. Inak by to nevyzeralo dobre,“ dodal. Nás ale najmä zaujímalo, či mu takýto výzor neprekáža v profesii. „Istý čas, ešte v predchádzajúcom zamestnaní, som mal požičanú parochňu. Do bývalej redakcie totiž prišiel človek a tvrdil, že nepôsobím na ľudí dobre a že sa ma niektorí aj boja. Tak som sa k tomu postavil svojsky a zadovážil som si parochňu. Už na druhej akcii som sa však trošku poškriabal a babka, s ktorou som robil reportáž, čudne pochopila, keď sa mi parochňa na hlave hýbala. Tak som to zabalil,“ prezradil Barďas. Takmer každý mladý chalan túžil mať aspoň po istý čas dlhé vlasy.
Autor: mif, ki
