ocykla, ktorý dostal príznačný názov – minibike. „Ľudia sa chcú zabávať a minibike je skutočne veľmi dobrá zábava. Keď som začínal, každý sa na mňa díval a myslel si, že čo to je za blázna. Pýtali sa, kto a prečo by si na takúto malú motorku sadol. Ja sám mám však skoro 120 kilogramov a motorka ma bez problémov uvezie. Tento malý stroj dokáže ísť až 70 kilometrovou rýchlosťou,“ hovorí Ladislav Ivančík, ktorý sa minibikami zaoberá profesionálne. Jazdiť na malej motorke je ohromná zábava. Hovorí to vraj každý, kto sa na tejto motorke čo i len raz odviezol. Týka sa to detí od šesť rokov až po dôchodcov. „Kto sa na ňom raz odviezol, chce ho mať. Keď mi prvýkrát povedali, aby som si to vyskúšal, nechcel som. Minibike som chcel kúpiť kvôli synovi, pretože som neveril, že sa naň dokážem poskladať. Skúsil som to a už som sa tejto vášne nevzdal,“ hovorí Ladislav. Dokonca tvrdí, že takéto vyžitie je pre deti ako stvorené. „Chcel by som v Žiline urobiť dráhu, najmä pre deti. Myslím si totiž, že v meste nie je absolútne kam ísť s dieťaťom. Ihriská miznú, deti sa flákajú po uliciach a často aj drogujú. Toto je perfektná zábava a ani to nie je príliš drahé. Minibike dnes stojí okolo 9-tisíc korún,“ dodal. Žilinčan predáva minibike na celom Slovensku. Necháva si ich vyrábať v Číne. Podľa jeho slov sú bezpečné tak, ako všetko, čo má kolesá. „Ako napríklad aj bicykel. Rodičia musia na deti dávať pozor. Môžu napríklad nainštalovať obmedzenie rýchlosti. Deti však dokážu nenormálne absorbovať jazdné vlastnosti. Keď napríklad dospelý človek ide do autoškoly, má trému. Dieťa sadne, prevezie sa 200 metrov a už lieta ako šarkan. Deťom to ide oveľa lepšie ako dospelým. Ak má človek prilbu, chrániče na nohy, na ruky a na chrbát, nič sa mu nemôže stať. Maximálne, že by sa oškrel. Samozrejme, je to aj nebezpečné, veď to má dve kolesá. Človek je však prakticky 15 centimetrov nad zemou, takže oproti normálnej motorke mu nehrozí pád. Treba si však dávať pozor,“ myslí si Ladislav Ivančík. Ľudia však často bývajú ľahkovážni. Neprečítajú si návod na použitie, nedotiahnu si šróbiky a o motorku sa nestarajú. „Pokiaľ tak robia, motor im vydrží aj štyritisíc kilometrov.“ Slováci sa pomaličky do minibikov zbláznia. Za necelé tri mesiace ich totiž Ladislav na celom Slovensku predal asi 2-tisíc. V sobotu 24. júna dokonca pred hypertescom spoluorganizuje celoslovenský zraz. „Na zraz môžu prísť všetci ľudia. Budú tu prichystané najrôznejšie akcie, šprinty, či jazdy. Všetci sa môžu pochváliť svojimi minibikami. Veľa ľudí ich totiž stále vylepšuje, skrášľuje, robí si nové postreky. Minibike je síce maličkosť, ale býva to ich miláčik. Ako majú ľudia radi malé deti, tak teraz milujú minimotorky. Hovorím, že je to akýsi druh fetišu. Dokupujú si veci, starajú sa o ne, venujú im veľa času,“ prezradil. Keď človek prvý raz vidí minibike, zväčša sa čuduje, ako to môže jazdiť. Dlhý je totiž asi meter a vysoký len 50 centimetrov. Váži približne 24 kilogramov a poriadny chlap má čo robiť, aby sa naň napasoval. Keď to však vyskúša, vášni podľahne na celý život. Aj napriek tomu, že tieto minimotorky nie sú určené na cesty. Je to zábava a zábavou to aj zostane. Okrem nich však existujú aj väčšie typy a tie sa už vyrábajú aj v prevedení pre cesty. Na minimotorkách však môžete jazdiť len na vedľajších cestách či letiskách. Užijete si pritom množstvo zábavy a prídete na iné myšlienky. Aj keď sa zatiaľ ešte ľudia, ktorí vás uvidia, iba pousmejú. Bude to však tým, že nevedia to, čo už viete vy. Ak si totiž čo i len raz vyskúšate jazdu na maličkej motorke, už nikdy sa s ňou nedokážete rozlúčiť. Ako napríklad finalisti speváckej súťaže Slovensko hľadá Superstar, ktorým Ladislav Ivančík malé motocykly venoval.