Tohoročný upršaný a studený máj vraj nevytvoril priaznivé podmienky pre jeho rozmnožovanie v takom rozsahu, aby spôsobil kalamitu. Aká je situácia v Národnom 
parku Malá Fatra (NP MF) sme sa rozprávali s Petrom Cádrom, lesníkom zo Správy NP MF. „Je pravda, že počas tohoročného studeného mája jarný roj ešte nevyletel a nenarobil škody,“ hovorí lesník národného parku. Upozorňuje však, že to neznamená, že nebezpečenstvo nehrozí, lebo lykožrút sa ešte len vyrojí. „Všetko záleží od počasia. Ak príde suché leto, situácia sa môže radikálne zmeniť,“ hovorí Peter Cáder. V bežnom roku vylietava jedna generácia lykožrúta v apríli až máji. Toto obdobie je už za nami. V mimoriadne teplých rokoch sa na jeseň objavuje aj druhá generácia. „V našom národnom parku situácia nie je až taká kritická ako na iných miestach,“ hovorí Peter Cáder. Vysvetľuje, že kalamity kvôli podkôrnemu hmyzu vznikajú dvoma cestami. Prvým činiteľom je vetrová kalamita, ktorá poškodí stromy a práve tie sú vhodným zdrojom potravy pre lykožrúta a nasleduje druhotná kalamita. Druhá možnosť je jeho prirodzené premnoženie v lesnom spoločenstve. Lykožrút je hrozbou predovšetkým pre smrekové monokultúry. Dozvedáme sa, že existuje niekoľko spôsobov boja proti podkôrnemu hmyzu. Vždy sa volí možnosť, ktorá je k prírode najšetrnejšia v závislosti od rozsahu napadnutia porastov smreku. „Mechanicky sa škodca likviduje vyrúbaním a odkôrňovaním napadnutých smrekov, alebo sa nachystajú lapáky tak, že sa vyrúbu stromy, ktoré sa stanú lákadlom pre celú kolóniu. Potom sa stromy odkôrňujú a škodca uhynie,“ opisuje jeden zo spôsobov Peter Cáder. Inou možnosťou boja je použitie chemických prostriedkov, ktoré sa bodovo umiestňujú v mieste výskytu podkôrneho hmyzu, tzv. lapače, až po celoplošné postrekovanie lietadlami, ktoré sa robia výnimočne a v národnom parku by ho videli neradi. V prípade veľkej kalamity sa pristupuje k výrubu postihnutého porastu. Tento spôsob sa využíva predovšetkým v hospodárskych lesoch. „Máme momentálne dve väčšie ohniská nákazy, v rezerváciách Šrámková a Šútovská dolina,“ vymenováva postihnuté oblasti lesník národného parku. K opatreniam na zabránenie šíreniu škodcov lesných porastov pristupujú vždy zodpovedne. Najprísnejšie podmienky sú v najvyššom piatom stupni ochrany prírody, kde sa zaraďujú rezervácie. „Tu je aj zo zákona o ochrane prírody zakázaný výrub lesa, v ostatných častiach NP MF sme za to, aby sa v prípade nutnosti pristúpilo k likvidácii napadnutých stromov,“ pripúšťa na záver Peter Cáder aj takúto možnosť ochrany lesa.
