Na pozemku, ktorý nadobudol, však stojí aj telekomunikačné zariadenie, takzvaný traťový rozvod. Keďže Jozef Sakala uvažuje na svojom objekte vybudovať ubytovacie a parkovacie kapacity, objekt telekomunikačného zariadenia priamo pri vstupe do jeho areálu mu prekáža. Navyše sa mu nepáči, že na jeho pozemku je traťový rozvod, on za pozemok platí daň, ale spoločnosť Slovak Telecom (ST) užíva tento pozemok bezplatne. Jozef Sakala sa už štyri roky márne usiluje so spoločnosťou o dohodu a vyriešenie tohto problému.
„Žiadali sme ich o vyriešenie situácie a zaslali sme im návrh nájomnej zmluvy. Oni nám však odpísali, že pozemok neužívajú protiprávne, že existoval zákon, na základe ktorého si mohli na cudzom pozemku traťový rozvod postaviť. Ten bol síce už zrušený, ale keďže rozvod vybudovali v čase jeho platnosti, nie sú povinní nám platiť žiadny nájom,“ hovorí Jozef Sakala. Ten v návrhu, ktorý spoločnosti ST dal, požadoval nájomné. Ak mu ho ST odmietne vyplatiť, požaduje vrátenie pozemku do pôvodného stavu. „Majiteľmi sme už štyri roky a odvtedy sa snažím tento problém vyriešiť. Nedarí sa mi to. Všetci si problém pohadzujú ako horúci zemiak a neviem sa s nikým dohodnúť. Volal som do firmy a tam mi povedali, že mi nájomné vyplácať nemôžu. Keď som sa ich ale opýtal, či sa nehanbia, pripustili, že by sme sa mohli nejako dohodnúť a koľko by som si predstavoval. Povedal som, že toľko, aby som si aj so ženou mohol denne kúpiť jeden chlieb a jedno mlieko. Povedali, že nám to v pohode dajú,“ hovorí Sakala. Po prepočítaní to ale vyjde zhruba 50 korún na deň a teda 1500 korún na mesiac. „To už ale nechceli. Povedali, že by mohli akceptovať tak 5-tisíc korún ročne. To ale pre mňa nie je zaujímavé. Telekomunikačné zariadenie nám kazí pohľad na vchod a priečelie. Budeme tu budovať ubytovacie priestory a myslím si, že by to dobre nepôsobilo na turistov a návštevníkov. Navyše tento priestor, ktorý zaberá asi 19 metrov štvorcových, by som mohol využiť ako tri parkovacie miesta,“ dodal Jozef Sakala. 
Podľa jeho slov záležitosť zatiaľ zostala v patovej situácii a nevie, ako dopadne. „Neviem, čo urobia, ale ja budem stále požadovať tých 50 korún na deň. Myslím si, že pokiaľ niekto na mojom pozemku zarába denne tisíce, mal by mať toľko charakteru, aby mi tých 50 korún dal,“ dodal J. Sakala. Stanovisko ST nám sprostredkoval Michal Korec z odboru externej komunikácie. Podľa jeho slov predmetný rozvod bol postavený približne v roku 1973 v rámci stavby Budatín-Považský Chlmec, rozšírenie miestnej telefónnej siete, 2. časť. „Rozvod bol umiestnený na danom pozemku v súlade s ustanovaniami zákona o telekomunikáciách, ktorý právnemu predchodcovi našej spoločnosti umožňoval zriadenie rozvodu na cudzej nehnuteľnosti a vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudziu nehnuteľnosť. Tento zákon zároveň oprávňoval vlastníka nehnuteľnosti žiadať jednorázovú náhradu v prípade, že bol podstatne obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Takú žiadosť musel vlastník podať do 6 mesiacov od uvedenia zariadenia do prevádzky. Toto oprávnenie malo charakter vecného bremena, ktoré sa ale nezapisovalo do katastra nehnuteľností a zaťažovalo pozemok bezohľadu na zmenu jeho vlastníctva. Hoci predmetný zákon bol zrušený, právne vzťahy založené týmto zákonom trvajú naďalej, navyše v podstate rovnaké oprávnenia užívať cudzie nehnuteľnosti majú telekomunikačné podniky aj podľa teraz platného zákona o elektronických komunikáciách,“ povedal Korec. Toto stanovisko podľa jeho slov ST zaslalo Jozefovi Sakalovi koncom septembra roku 2003 zo Sekcie manažovania nehnuteľností a interných služieb. „Z toho vyplýva, že ST má právny titul na užívanie dotknutého pozemku, a preto nevidí dôvod na to, aby sa uzatvorila s pánom Sakalom nájomná zmluva. Tá by pripadala do úvahy v prípade, ak by takýto titul na užívanie neexistoval,“ dodal. Aj keď po právnej stránke nič nebráni uzatvoreniu nájomnej zmluvy, podľa Korca neexistuje potreba a už vôbec nie povinnosť takúto zmluvu uzatvoriť. „Teoreticky sa dá uzatvoriť zmluva, na základe ktorej by ST peniaze zaplatili, ale spoločnosť na tento krok nevidí dôvod.“ Podľa jeho slov ďalšie kroky môžu nasledovať v prípade, ak by postupom Jozefa Sakalu došlo k zásahu do výkonu práv spoločnosti ST, napríklad, ak by došlo k znemožneniu prístupu k rozvodu, poškodeniu a podobne. „Išlo by o právne kroky smerujúce k ochrane práv ST,“ povedal Korec a dodal: „Naša spoločnosť má vážne výhrady voči postupu pána Sakalu, ktorý rozvod ohradila a prístup k nemu uzamkol. Jozef Sakala by mal rešpektovať oprávnenia ST a platné právne vzťahy. Ak by mal pocit, že ST koná protiprávne, prípad by mal riešiť právnym postupom.“
Vyzerá to teda tak, že Jozef Sakala od spoločnosti ST za rozvodňu nevymôže ani korunu aj napriek tomu, že na jeho pozemku má svoje zariadenie súkromná spoločnosť, ktorá tam vlastne prevádzkuje podnikateľskú činnosť.
