Najvyšší boh Zeus mal viacero nemanželských detí (jedným z nich bol aj v minulom čísle novín predstavený Herakles), takže sa nemožno čudovať, že jeho správanie raz manželku Héru poriadne dožralo. Na jednej strane sa mu chcela pomstiť, na druhej jej však bolo proti srsti, aby si začala milostné pletky s iným mužom.
Preto sa rozhodla pre „božský“ kompromis. Počala syna bez pomoci akéhokoľvek muža. Vystačila si len s asistenciou bohyne Zeme a bohyne plodnosti Gaie. Hefaistos, lebo tak sa jej zvláštne zrodený syn volal, sa však narodil so znetvorenými nohami. Héra, aby neostala pred bohmi v hanbe, Hefaistosa zhodila z Olympu do mora. Zachránili ho však morské bohyne Thetis a Eurynoma. V podmorskej jaskyni sa potom vyučil za kováča. Keď božský kováč dospel, vyrobil zlatý trón, ktorý poslal z pomsty svojej matke Hére. Keď si naň sadla, obopli jej telo desiatky jemných, ale veľmi pevných retiazok, ktorých ju nevedeli zbaviť ani bohovia. Urobil to až Hefaistos, keď ho ako boha pozvali na Olymp.
Druhá legenda vraví o tom, že Hefaistos sa narodil zdravý, ale raz sa pri ostrej hádke Héry s Diom zastal svojej matky. Zeus ho zdrapil a zhodil z Olympu. Chlapec padal na zem celý deň a členky oboch nôh si dolámal pri dopade na ostrov Lemnos. Aj v tomto príbehu boh Dionýz, keď Hefaistosa opil vínom, božského kováča presvedčil, aby vyslobodil Héru zo zradného zlatého kresla. Za jeho ochotu ho pozval medzi olympských bohov.
Hefaistos nebol slávny svojou silou či udatnosťou, ale majstrovským ovládaním spracovania kovov. Veď bol to práve on, kto ukul zbrane nesmrteľnému Achillovi, hrdinovi trójskej vojny.
Autor: sz
