V malej chalúpke na okraji Kysuckého Nového Mesta žijú staručkí manželia Pavol a Mária Bacovci. Obaja už majú dávno po osemdesiatke, dedko Pavol má semdesiatsedem a babka Mária osemdesiatštyri rokov. Keď sme k nim zavítali na návštevu, popíjali svorne vo dvojici čajík z vlastnoručne nazbieraných byliniek. Niektoré si deduško pestuje aj vo svojej záhradke.
„Najviac si pestujem libunk. Je to rastlina, ktorá narastie vysoko a má strašne pichľavé listy a prekrásne ružové kvety,“ začína rozprávanie zvučným hlasom Pavol Baco. Semienka tohto bodliaka sú také drobunké, varí sa z nich odvar, ktorý je veľmi zdravý na pečeň. Podľa neho najlepšie pomáha pri odstraňovaní vedľajších nepriaznivých účinkov na vnútorné orgány pri užívaní ťažkých liekov. „Vŕbovku malokvetú neslobodno zameniť s veľkokvetou, pretože tá je jedovatá,“ upozorňuje starček a prezradí, že aj tú má vo svojej záhradke. Vysvetľuje, že malokvetá je drobná a zavše ju nájde na lúke, ale málo. „Akosi vyhýňa. Odvar z nej pomáha na prostatu,“ hovorí a myslí si, že je veľmi účinná proti tomuto mužskému neduhu. „Bylinky poznám odmalička. Čaj som si varil vždy len z vlastnoručne nazbieraných liečiviek,“ a dáva nám do pozornosti knihu, z ktorej sa mnoho podučil. „Kedysi vyšla veľmi dobrá kniha od rakúskej autorky Trebeňovej. Podľa nej si pripravujem švédske kvapky, sú velice dobré na všelijaké bolesti,“ prezrádza svoje tajomstvo dedko Baco. Najobľúbenejší odvar čiperných manželov je z miešaných bylín dobrej mysli, trezalky, repíka a myšieho chvosta. Raz denne si doprajú dobrú kávičku. Vynikajúci nápoj sa pripravuje z kvetu lipy, ale na lipovinu starký už nechodí, lebo je to vysoko a nevládze sa štverať po stromoch. Dobrú myseľ zbiera v Nesluši, že vraj tam po stráňach jej rastie veľa. „Keď čo vnútri bolí, napijem sa odvaru z dobrej mysli a hneď je lepšie,“ pokyvkáva hlavou súhlasne babka. Na zelinky bielovlasý starček chodieva i do Rajeckej Lesnej. Odtiaľ si vždy donesie i svätenej vody. Starí ľudia veria na ľudí, ktorí keď „sa zadívajú“, tak druhých urieknu. Vraj za to nemôžu, ale je to tak. „Našej vnučke raz prišlo hrozne ťažko. Tiež ktosi na ňu pozrel a bolo jej skoro na umretie,“ spomínajú spoločne manželia Bacovci. V tomto prípade odporúča novoročnú bylinu, ale vraj tá je v našom kraji vzácna. Keď sa vypije odvar z nej, hneď urieknutie prejde. Na bylinky chodievali spolu, ale starká už nevládze. Aj by chcela, ale nohy jej neslúžia. Na boľavé nohy si pripravuje masť z kostihoja. „To sa vymieša postrúhaný koreň kostihoja s bravčovou masťou a tým si ponatieram celé nohy,“ pochvaľuje si babka vlastný prostriedok na utíšenie bolesti. „Liečivé zelinky treba vždy zbierať vtedy, keď začnú kvitnúť. Majú najväčšiu silu,“ zdôrazňuje dedko znalecky a vystríha, že rastlinky sa nesmú sušiť na slnku, ale v tieni, lebo i vtedy je zelina účinná. Manželia Bacovci tento rok oslávili diamantovú svadbu, krásnych šesťdesiat rokov spoločného spolužitia. Vychovali dohromady päť detí, dnes už majú fúru vnukov i pravnukov. Celý život tvrdo pracovali. Recept na dlhovekosť nám však neprezradili, vraj žiadny nemajú. Príjemným a milým starčekom prajeme spokojnú jeseň života a nech sa ešte dlho tešia z pokojných dní pri plnom zdraví.
