„Väčšinou išlo o klasické divadlá prenesené pod holé nebo. Snažíme sa však nájsť aspoň jedno predstavenie typické pre pouličné divadlo. Tentoraz je to Komédia o svätej Dorote, ktorá bola pôvodne určená pre Národné divadlo, ale nakoniec si ju zobral Jakub Nvota do svojho Túlavého divadla. Viac predstavení určených priamo do ulíc miest sa dá nájsť u našich najbližších susedov v Čechách a v Poľsku,“ hovorí Marek Adamov, zástupca jedného z organizátorov festivalu. Práve poľský Teatr Biuro Podrozy bol hlavným ťahákom v piatok. Pri ich predstaveniach musí by blízko zdroj vody alebo fontána, pretože pracujú s množstvom pyrotechniky. „Snažíme sa ís aj do hraniných oblastí divadla, ktoré nabúravajú každodenný život. Takým je napríklad súbor Jednotka z Prahy, budú robi performance na autobusovej zastávke. Priamo medzi akajúcimi umi sa zrazu zanú rozpráva nahlas o tom, o sa im práve odohráva v hlave. alším hraniným súborom sú francúzski Ici meme. Ich sobotná rádiom navigovaná prechádzka, nie nieím, o v Žiline ešte urite nebolo,“ pokrauje Marek Adamov. V programe boli aj žilinské divadlá. V piatok popoludní predstavilo Bábkové divadlo hru Tomáša Hudcovia Veerníek. Mestské divadlo vystúpilo v ten istý de priamo na Hlinkovom námestí. Domácemu publiku predstavilo renesannú komédiu Niccola Machiavelliho Mandragora. Na záver festivalu Svätojánska noc sa žilinské Mestské divadlo prezentovalo muzikálom Maované na skle. Žilinu zastupovala aj formácia 3T, ktorá vsádza na improvizáciu a predstavenia vytvára priamo poas ich priebehu.
