„Už môj otec bol vášnivý čitateľ novín. Tie čo prečítal, nevyhadzoval, ale vyberal z nich tie najzaujímavejšie a odkladal ich. Ja som v tom pokračoval, mal som starých novín plné dva kufre. Keď som asi pred 30 rokmi postavil garáž, odložil som to všetko do jamy,“ takéto boli prvé dve etapy nezvyčajnej zbierky Jozefa Lalinského. Prednedávnom sa rozhodol garáž vypratať a urobiť tam poriadok. Došlo aj na garážovú jamu. „Objavil som všetky tie noviny, ktoré sa v našej rodine roky zhromažďovali. Nahádzal som ich do vriec s tým, že ich odovzdám do zberu,“ také bolo počiatočné rozhodnutie Jozefa Lalinského. Našťastie sa o celej záležitosti porozprával s priateľom, ktorý ho od takéhoto neuváženého kroku odhovoril. „Tak som ich z vriec vybral a začal som ich triediť podľa titulov. Niektoré boli zviazané do balíčkov tak, ako ich vytriedil ešte môj otec. Našiel som tam naozaj veľmi zaujímavé veci,“ predstavuje svoju zbierku. Napríklad humoristický časopis Šibeničky, ktorý vychádzal po druhej svetovej vojne. „Šibeničky si určite prečítam všetky. Aj staré Roháče. Mnohé vtipy sú aktuálne aj dnes,“ teší sa na ďalšiu bádateľskú činnosť Ján Lalinský.
V tej garážovej jame našiel niekoľko skutočných skvostov. Niekoľko čísiel časopisu Nový svet, ktorý vychádzal za Slovenského štátu, aj predvojnové noviny Československý A-Zet. Jeho majiteľom a vydavateľom bola spoločnosť Melantrich Praha, tlačili sa v Žiline, kde na Hollého ulici sídlila aj hlavná redakcia. V Žiline po vojne vychádzal aj denník Deň a v májovom predvolebnom čísle z roku 1946 sme našli na titulnej strane preškrtnutú trojku (číslo Komunistickej strany) prepísanú na dvojku (číslo Demokratickej strany). Našiel aj 34. číslo týždenníka Šport, ktorý vyšiel v deň, keď vypuklo Slovenské národné povstanie. Z roku 1945 mu ostalo niekoľko čísiel Slováka i Gardistu, v novinách má zdokumentovaný celý proces s doktorom Tisom. Takmer všetky noviny sú slovenské, pár ich je československých. „Veľmi zaujímavé čítanie, to je aj Kultúrny život a Smena spred roku 1968. Tie určite preštudujem tiež,“ taký je ďalší plán Jozefa Lalinského. V rámci „očistnej kampane“, ako sám dolovanie pokladov z garážovej jamy nazýva, našiel aj množstvo hudobnín a notového materiálu. Sám bol muzikantom a podarilo sa mu zachovať noty, podľa ktorých hrávala pred likvidáciou saleziánska dychovka. Teraz im všetko vrátil. Ďalšie notové materiály dostal Milan Seidl zo žilinského Konzervatória. Môžu byť pamiatkou i inšpiráciou.
„Stále rozmýšľam, čo s tým urobiť. Vyhodiť to, či vymeniť v zbere za desať kotúčikov toaletného papiera? To by bola podľa môjho názoru veľká škoda. Skúsim ešte zvolať rodinnú radu a opýtať sa mojich dvoch synov a vnukov, či o tieto staré dokumenty doby nemajú záujem. Pokiaľ nie, možno staré noviny venujem knižnici, múzeu alebo nejakému zberateľovi,“ hovorí o možných riešeniach Jozef Lalinský. Dovtedy však musí všetko pretriediť a prečítať si v starých novinách a časopisoch veci, ktoré ho najviac zaujmu.
