Preto možno podľa nich pomerne presne určiť, kde sa voľakedy nachádzali potoky, hrady, obranné valy, trhoviská, cintoríny alebo iné, dnes už neexistujúce objekty. Na podrobných mapách nášho regiónu nás zaujalo niekoľko „pekelných“ názvov. Miestni obyvatelia však svorne tvrdia, že hoci ich geografické názvy pôsobia strašidelne, v súčasnosti sa týmto miestam netreba vyhýbať.
Za dedinou Turie je les s názvom Čertová. „Teraz je tam už hora, ale ešte donedávna to bola lúka. Tých tam bolo niekoľko, na miestach, ktoré vyklčovali ľudia, aby mohli kosiť trávu pre statok. Pod tou lúkou je v skalách vodovod, z ktorého je napájaná Žilina. Cez druhú svetovú vojnu ho strážil môj starý otec a ja ako 9-ročná som mu tam chodila neskoro večer nosiť jedlo. Bývalo tam síce plno hadov, ale čerti ma nikdy nestrašili,“ zaspomínala si Elena Šurinová.
V štiavnických horách, na mieste, ktoré sa volá Gálovské lúky, trčí zo zeme veľký kameň, ktorý je na hornej strane rovný ako stôl. Nad ním je lesná studnička, preto si zvykli pastieri, roľníci a drevorubači na ňom porozkladať svoje jedlo a pitie, keď sa chceli posilniť. Možno aj pritom vznikli niektoré povesti o tomto kameni, ktorý nazývajú dodnes Čertov stôl. „Ja mám 70 rokov a o tragických príhodách, ktoré sa poblízku udiali, by som mohol rozprávať hodiny. Ale určite to nemá „na svedomí“ tá rovná skala. A jediného „čerta“, čo tu možno vidieť, je môj čierny cap,“ zasmial sa Štefan Trulík.
Keď vyjdete z Terchovej - Vrátnej na Poludňový Grúň, naskytne sa vám pekný pohľad na vrch Pekelník. Pre Terchovčana Mariána Žišku, ktorý naň vystúpil už neraz, je to kopec ako každý iný. „Zvláštny je azda len tým, že na ňom za posledné roky blesk zabil dvoch turistov. To sa stávalo často možno aj v minulosti, pretože pôda na tom mieste vraj obsahuje veľa železa,“ povedal nám na vysvetlenie.
Babka Darina Babušíková, 90-ročná obyvateľka osady Peklina z Dolného Hričova nám povedala: „Ľudia rozprávajú, že v týchto miestach bývalo kedysi veľa ľudí. Potom však prišiel mor a väčšina z nich pomrela. Vtedy sa tu prisťahoval vraj akýsi Peklinec. Choval ovce, mal veľa potomkov a dedina sa znova rozrástla. Podľa neho to tu nazvali, ale ináč sa u nás nič zvláštne nedeje. Podivné je hádam len to, že aj keď patríme do Dolného Hričova, nesusedíme s ním ani na jednom metri.“
V osade Podpeklo vo Veľkom Rovnom sú obývané len tri domy. V jednom z nich žije 80-ročná Veronika Mičietová. „Býva sa nám tu dobre. Ja som sa sem vydala a starí ľudia rozprávali, že osadu takto nazvali furmani, ktorí tadeto zvážali na vozoch drevo z hôr. Cesta sa totiž na jednu aj na druhú stranu prudko zvažuje, preto museli zakaždým vypriahnuť kone a vytiahnuť vozy s viacerými naraz, lebo by samé nevládali. Preto to nazvali, že sú zas pod tým „peklom.“ Mátohy tu nemáme, no zo tri razy nám chalupy už vytopila voda z potoka,“ hovorí.
V katastri Paštinej Závady je les, ktorý sa volá Čertovské mlyny. Agneša Krajčiová (86), najstaršia obyvateľka obce, v ňom už dávno nebola, ale hneď si spomenula: „To miesto dobre poznám. Mali sme tam hore role a chodili sme tam pásť dobytok. Je to na kopci a na tom mieste vždy fúkal vietor. Vraveli sme, že sa tam všetci čerti ženia, asi preto sa tak volá,“ myslí si.
