Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že drvivá väčšina autobusov MHD jazdí spôsobom: prískokmi pri rozbiehaní, dlhšími prískokmi za jazdy a zasa prískokmi pri brzdení, plus všelijaké tie trhané pohyby bez ladného ťahu alebo brzdenia.
Tento spôsob jazdy, ktorý by väčšina z nás nevymyslela, má za následok úplne zbytočné elementárne opotrebovania, ktoré keď by sme spočítali na všetkých týchto vozidlách, tak to určite vydá cenu najmenej jedného zbytočne zodraného vozidla za rok a to je niekoľko miliónov korún daňových poplatníkov.
Za čiastku týchto peňazí by sa, napríklad aj okrem iného mohli legalizovať, tzv. divoké chodníky na sídliskách, ktoré nie sú divoké, lebo ľudia ich urobili zo životnej potreby, než by obchádzali akýmisi cestnými meandrami 100 až 200 metrov naviac.
Študenti architektúry by mohli chodiť do Žiliny, poučiť sa ako sa nemá stavať sídlisko, ktoré ani len nemá aspoň priemerné občianske a spoločenské vybavenie. V jednoduchosti dopravy a pohybe ľudí, ani nehovoriac. Všeobecne je tiež známe, že každá nová zmena dopravných trás DPMŽ, je vždy pre ľudí horšia ako predošlý stav. A treba to azda dokumentovať ešte tým, že nech na tom škaredom displeji nad dverami šoféra tie písmená a číslice, bežia ešte rýchlejšie, aby sme už ani my Žilinčania nestačili zachytiť, o čo tam ide. A ešte, ak by sa predsa len našli ľudia chváliaci jazdy MHD, tak nech sa idú previesť autobusom na vidiek a uvidia, že mnohokrát ani nepocítia, že sa autobus rozbehol, alebo zastavil.
Autor: Ing. Viktor Bielik