Jedným z nich je Anton Mihal, ktorý strieľa z kuše približne sedem rokov. Odvtedy získal množstvo ocenení na podujatiach u nás aj v zahraničí. „Streľba ma vždy fascinovala. Mojou záľubou bola malorážka. Keď som sa dozvedel o pretekoch v streľbe z kuše, tak som sa o to začal zaujímať. Dostal som sa k nej asi v roku 1999. Prvú kušu som si kúpil po porade so známym z Prahy.“ Začal z nej strieľať spolu so svojím kamarátom, najprv len tak, sami pre seba. Postupne sa k nim pridávali ďalší, v roku 2002 vznikol klub Hunter Malá Fatra, ktorý má v súčasnosti pätnásť členov. Štyria z nich strieľajú z kuše, ostatní z luku. Okrem mužov sú tam aj ženy, juniori a deti. „Kuša je mechanická zbraň. Najprv ju treba natiahnuť, v mojom prípade je to ako zodvihnúť 76 kilogramov. Pri tréningu vystrelím 100 až 200 rán, to už je ako keby som nadvíhal niekoľko ton železa. Potom treba založiť šíp, zamieriť a vystreliť. Netreba zabudnúť ani na pohyb v náročnom teréne. Je to doslova veda, základom je presne odhadnúť vzdialenosť. Ja však nestrieľam preto, aby som skončil prvý a zbieral medaily. Mám radosť zo samotnej streľby,“ napriek týmto slovám má Anton Mihal vo svojej zbierke okrem iných aj striebornú medailu z Československého a bronzovú z Európskeho pohára. Ďalší člen klubu Hunter Malá Fatra Jozef Adamička je majstrom Slovenska v streľbe z dlhého anglického luku a patrí medzi najlepších u nás. „Slováci chodia strieľať na súťaže do Čiech a naopak. Pri konkurencii rastie aj výkonnosť. Keby sme strieľali len na Slovensku, tak by sme pri súperoch, ktorých poznáme, nijako nešli dopredu, stagnovali by sme. V Čechách sú vynikajúci strelci, či už s kuše alebo z luku. Vždy, keď sme na nejakej akcii, tak sú tam aj diváci, ktorí sa o tento šport zaujímajú. Každý nový majiteľ luku je naším potencionálnym členom, záleží len od prístupu.“ Podľa Antona Mihala sa dobrým strelcom dá stať až po dlhšej dobe a praxi. Človek musí mať vystrelených veľa striel, aby sa postupne zlepšoval. Začiatočné neúspechy by ho nemali odradiť. „Na súťaži je v kruhu s obvodom okolo 3 km rozmiestnených 28 modelov zvierat, ktoré slúžia ako terče. Pri každom z nich sú v určitej vzdialenosti vlajky, červená pre strelca z kuše, modrá pre lukostrelca. Vzdialenosť sa pohybuje od 5 do 45 metrov. Preteky trvajú štyri až päť hodín. Súťažiaci chodia v skupinkách po vyznačenej trati.“ Kuša, ako aj jej optika, musí byť primeraná strelcovi. Na streľbu do 45 m netreba nejakú špeciálnu optiku, stačí obyčajná. Kuša strednej triedy už postačuje na veľmi dobré športové výsledky. Tá, ktorú používa Anton Mihal, je kanadskej výroby. Jej cena sa v základnom vybavení pohybuje okolo 25-tisíc korún. Aj on ju má prispôsobenú pre seba, aby mu sedela a mohol sa lepšie koncentrovať.
