Do histórie obce sa tento ročník zapíše aj tým, že Terchová sa stala ďalšou slovenskou obcou, ktorá má svoju vlastnú Krížovú cestu na vrchu Oravcove. Posvätil ju nitriansky sídelný biskup Viliam Judák. „Už dlhšie sme rozmýšľali a pripravovali sa na to, že postavíme krížovú cestu, dostali sme sa však k tomu až tento rok,“ dozvedeli sme sa od zástupcu terchovského starostu Mariána Zajaca. Autorom terchovskej Krížovej cesty je akademický sochár Milan Opalka, rodák z obce. Keď sme sa s ním prednedávnom stretli na dvore hasičskej zbrojnice, so svojou prácou finišoval. Z kameňa sa pod jemnými údermi dlátka vynárala hlava ukrižovaného Ježiša Krista, opodiaľ čakali na spracovanie pripravené betónové kríže a v diaľke bolo vidieť kameň na vrchu Oravcove, ktorý je dnes konečným cieľom Krížovej cesty. „Sme presvedčení, že táto naša Krížová cesta ešte viac obohatí toto pútnické miesto, že sa tu budú stretávať ešte deti našich detí,“ tvrdí Marián Zajac. Momentálne je Terchová jediným miestom na Slovensku, ktoré si udržalo pestrú programovú škálu a dramaturgiu podujatia, ktoré je venované slovanským vierozvestom Konštantínovi a Metodovi.
V rámci Cyrilometodských dní v Terchovej sa v pondelok 3. júla uskutočnil prvý ročník Cyrilometodských ekumenických bohoslužieb. Terchová je známa ako čisto katolícka dedina. O to hodnotnejšie je rozhodnutie miestneho kňaza Jána Halamu prizvať zástupcov iných cirkví v Žilinskom okrese a pripomenúť si solúnskych bratov, ktorí priniesli kresťanstvo aj na dnešné Slovensko, naplniac tak odkaz Pána Ježiša Krista: „Choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy...“ Kresťania z iných denominácii sa slávnostných bohoslužieb zúčastnili aj so svojimi predstaviteľmi. Evanjelickú cirkev zastupovali pani farárka Andrea Danková a Ján Štrbka, Grékokatolícku cirkev dekan Emil Turiak a Cirkev bratskú kazateľ Tibor Máhrik. Modlitbami i spevom sa všetci prihlásili k ovociu, ktoré priniesli Cyril a Metod. V kázni Andrei Dankovej odznel príbeh istého multimilionára, ktorého keď sa spýtali, čomu vďačí za svoje veľké bohatstvo, dostali túto odpoveď: „Tajomstvo môjho úspechu spočíva v dvoch veciach. Tou prvou je, že mi otec odkázal veľké dedičstvo a tou druhou je, že som ho dokázal ešte viac zveľadiť.“ Je prirodzené, že človek sa vždy usiluje zveľadiť to, čo má. Toto aspoň platí o našich materiálnych záležitostiach. Ale či to platí aj o dedičstve, ktoré sme dostali od solúnskych bratov? Na to si už musí odpovedať každý sám.
