Pacienti sa v mnohých prípadoch obracajú s dôverou na rôznych liečiteľov a neraz i šarlatánov, ktorí dávajú nádej na vyzdravenie. Všetko sa koná pod rúškom tajomstva a ľudia si neuvedomujú, akému riziku sa môžu vystaviť. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime sprostredkovať názor medicínsky vzdelaných odborníkov.
„Na silu liečiteľov neverím,“ hovorí primár novorodeneckého oddelenia žilinskej nemocnice Michal Jánoš. „Čo sa týka novorodencov, návštevu liečiteľa ovplyvnia iba rodičia,“ pokračuje v rozprávaní primár Jánoš. Myslí si, že k takému riešeniu ich doženie nespokojnosť s nálezom lekára. „Donedávna nebola vypracovaná koncepcia starostlivosti o novorodencov. Tá vstúpila do platnosti až od apríla tohto roku a hovorí, že novorodenca možno po prepustení opäť hospitalizovať na našom oddelení do dvadsiateho ôsmeho dňa jeho života,“ oboznamuje nás Jánoš a zároveň hovorí, že v tejto fáze sa otvára priestor pre takéto nemedicínske spôsoby liečenia. „Zo štatistík vieme, že pribúda počet novorodeniatok s nádormi alebo leukémiou krvi a výsledok liečby nemusí byť istý,“ pokračuje lekár a uvážlivo pozerá do budúcnosti. „Čo sa stane, ešte len očakávame. Pre liečiteľov to je zlatá baňa,“ vyjadruje neskrývane svoje obavy Jánoš. „Mne bráni tomu, aby som uveril v silu liečiteľov moje vzdelanie a skúsenosti,“ opisuje svoje pocity, ale zároveň nevylučuje, že môže nastať situácia, z ktorej by hľadal východisko pomocou takýchto prostriedkov. „V našej rodine sme to ešte nikdy neskúšali, ale ťažko povedať, ako by sme zareagovali v stave zúfalstva,“ rozmýšľa skúsený lekár. „Neodsudzujem človeka, ktorý sa obráti na liečiteľa, ale len v prípade, že najskôr vyhľadá lekársku pomoc a neobíde klasickú medicínu,“ hovorí o dileme medzi alternatívnou a konzervatívnou liečbou. „Pomerne dobre zvládame problematiku detí,“ pokračuje Jánoš a teší sa, že našťastie zatiaľ nezaznamenali prípad, kedy dieťatko skončilo v rukách „tiež“ lekára. „Obísť medicínu a zveriť sa len do rúk liečiteľa, je extrémne nebezpečné,“ varuje pred takýmto radikálnym a život ohrozujúcim rozhodnutím. „Ako pomocná metodika, by to možno za pokus stálo, ale len pod dohľadom lekára,“ nevylučuje úplne možnosti alternatívnej medicíny Jánoš a zdôrazňuje opatrnosť pri takejto voľbe.
„Onkologický pacient navštívil najskôr takého šarlatána, ktorý mu odporučil, aby pil málo vody,“ spomína si na extrémny prípad Edita Soláriková, sestra na onkologickej ambulancii tej istej nemocnice. „Muž k nám prišiel v úbohom stave. Lekári mu už nedokázali pomôcť,“ opisuje smutný osud človeka, ktorého mohla zachrániť včasná diagnostika smrteľného nádoru. „Ten liečiteľ namiesto toho, aby chorého poslal k onkológovi, mu zakázal prijímať niektoré druhy potravín a tekutiny,“ hovorí o nepochopiteľnom postupe fušera, ktorý pacienta namiesto vyliečenia pripravil o to najcennejšie – o život. „Poznám množstvo iných prípadov, keď chorý človek zamieri najskôr k liečiteľovi,“ vraví Soláriková o svojich osemnásťročných skúsenostiach s ľuďmi, ktorí sa chceli svojej ťažkej choroby za každú cenu zbaviť a pripomína, že najsmutnejšie je, keď liečiteľ poskytne scestné informácie a pacienti ich dodržujú, napriek tomu, že sú v rozpore so zdravým rozumom. „Pacient príde až v kritickom stave, kedy už často nie je pomoci, a to lekári vidia veľmi neradi,“ rozpráva o reakciách odborníkov sestrička zapojená do onkologického programu, ktorého cieľom je skúmať účinnosť nových liečiv. „V neľahkom duševnom rozpoložení pri závažných ochoreniach je ťažké predvídať, ako sa človek zachová a akú možnosť si zvolí,“ myslí si Soláriková s tým, že bezohľadu na okolnosti treba vždy najskôr navštíviť lekára.
Peter Blaško, lekár žilinskej urológie, povedal: „Názor rešpektujem, pokiaľ je medicínsky podložený.“ Svoje výhrady k alternatívnym liečebným metódam zmierňuje slovami: „Uznávam určitý placebo efekt liečiteľstva, ale ako primárnu liečbu preferujem a zdôrazňujem medicínsku liečbu.“ Myslí si, že niekedy pomáha viera v liečivé účinky prípravkov. Spôsobuje to psychickú podporu, ktorá pri závažných ochoreniach je dôležitým podporným prvkom. „Lenže liečiteľ na 90 percent určite nepomôže. Ľudia sa však vyberú najskôr za ním,“ rozhorčí sa Blaško a dopĺňa: „Bez mihnutia oka sa pacienti nechajú pripraviť o päťsto alebo tisíc korún len za to, že takzvaný liečiteľ im odporučí nejaké bylinky alebo potravinové doplnky, ktoré si musia kúpiť a nie sú práve najlacnejšie.“ Hnevá ho, že keď sa chorému stav nezlepší alebo dokonca, keď sa mu priťaží, až vtedy vyhľadá lekársku pomoc. „Potom sme my lekári zlí a neschopní, len akosi sa zabudne, že cestu si zvolil sám,“ prízvukuje urológ. Vyzýva, aby ľudia zvážili svoje rozhodnutia, pretože včasným podchytením nemoci je nádej na úplné uzdravenie. „Ešte som nepočul, žeby niekedy poškodený útočil na liečiteľa. Vina sa takmer vždy zvalí na lekára,“ obhajuje svoje stanovisko Blaško. Nakoniec pripomenie, že aj medzi lekármi sa niekedy vyskytne tmár a dotkne sa mediálne známeho prípadu z okolia Trenčína: „Tento lekár bol presvedčený, že blokovaním metabolizmu štítnej žľazy, je možné vyliečiť rakovinu,“ vraví a nakoniec povie: „Obchádzanie medicíny považujem za trestný čin a ten, kto poškodí niekoho zdravie, má byť súdený za trestný čin.“