Neúnavne premáva po koľajniciach cez železničné mosty, nadjazdy i podjazdy pomedzi okrasné stromčeky. Zvládne aj pomerne veľké stúpanie a nezastaví ho ani menší poprašok snehu, lebo si ho radlicou na rušni jednoducho odhrnie. „Keď som tu, vždy si vláčik pustím. Z komína môže vypúšťať dym, v noci svieti a vie i trúbiť ako naozajstný vlak. Vydáva aj charakteristický zvuk šššš, ale ten sa dá vypnúť, ak ruší,“ vysvetľuje majiteľ. Zatiaľ má jeho koľajisko dĺžku 12 metrov, no už čoskoro ho plánuje predĺžiť a pribudnú aj nejaké výhybky, železničná stanica, tunel a jazierko s vodou. To však až na novom mieste, pretože teraz ho čaká sťahovanie. „Je možné postaviť koľajnice tak, že vláčik vychádza na trasu povedzme z pivnice, akoby z rušňového depa. Fantázie sa medze nekladú. Keď sa tu zastavia nejaké deti, vždy to obdivujú. Vláčik však ešte viac zaujme ich otcov. Mnohí sa rozhodnú, že si tiež taký domov zaobstarajú. Ostane ale zrejme len pri plánoch. Ich manželky ich od toho nápadu veľmi rýchlo odhovoria, pretože sa obávajú, že by im zabrali celú záhradu,“ smeje sa Dalibor.
