Svoj domov si väčšina z nás stráži ako oko v hlave. Preto je samozrejme, že sa dokáže rozčúliť, ak mu sused znepríjemňuje život nadmerným hlukom, či neznesiteľným zápachom. To je aj prípad manželov Jany a Jaroslava Ďudášovcov zo žilinského sídliska Vlčince.
Dudášovci žijú v trojizbovom byte. Hneď vedľajšiu garsónku však vlastní sused, ktorý si do domu nosí množstvo vecí z ulice a Dudášovcov, ale aj viacerých susedov, to obťažuje. Prečo? „Nanosil si do garsónky neskutočné množstvo vecí. Častokrát mu odtiaľ ide neznesiteľný zápach. Keďže sme hneď vedľa, aj u nás to potom cítiť. Dokonca sme museli na spoločnej stene zaizolovať zásuvky, pretože k nám cez ne prechádzal neskutočný smrad. Už neraz sme ho na to upozorňovali. Odpovedal nám, že sú to jeho veci a nás do toho nič,“ hovorí Jana Dudášová. Smrad Dudášovcom často znepríjemňuje život, ale nevedia, kam sa majú obrátiť. Zápach ale nie je jediné, čo susedov obťažuje. Sused Sidor vraj často býva neuveriteľne hlučný a to dokonca aj v nočných, či skorých ranných hodinách. „Často príde domov v noci, napríklad o druhej nad ránom a robí rámus. Kričí a aj nám nadáva. Manželovi sa takto vyhrážal aj smrťou,“ dodala J. Dudášová. Raz už naňho podali podnet na priestupkové konanie. Libor Sidor dostal pokutu 300 korún a to bolo všetko. Zatiaľ všetky pokusy, ako situáciu vyriešiť, zlyhali.
„Boli sme sa pýtať na hygiene a tam nám povedali, že nemôžu prakticky nič robiť. Vraj im totiž musí sused povoliť vstup do bytu, aby to mohli skontrolovať. Záleží však na ňom, či to urobí. Boli sme aj na Bytterme, ale zatiaľ nevieme, či situáciu budú riešiť,“ hovorí Jana Dudášová.
My sme sa boli o slovách manželov Dudášovcov presvedčiť priamo u ich suseda. Sedemdesiatročný pán Sidor nás do bytu bez problémov pustil. V byte mal naozaj nanosené veľké množstvo vecí, takže sa tam dalo sotva pohybovať. Videli sme staré obleky, vysávač, tašky, plechovky od piva a ďalší odpad. Tvrdil však, že od neho sa smrad určite nešíri. „Odo mňa smrad určite nejde. To nie je pravda. Ja mám splachovací záchod, tak o akom smrade to hovoríte?“ povedal. Keď sme sa ho ale spýtali na to množstvo vecí, medzi ktorými býva, odpovedal: „Ja som zberateľ. Mám tu len asi 50 košieľ. Všetko som si domov nanosil, keď som mal ešte auto.“ Situáciu a sťažnosti susedov však riešiť nechcel. „Nemám čo riešiť. Odo mňa smrad nejde,“ rozlúčil sa s nami Libor Sidor.
O pomoc s problémom sme požiadali vedúcu odboru hygieny životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), Oľgu Lonckovú. Podľa jej slov však RÚVZ nemôže kontrolovať fyzické osoby. Jedine vtedy, ak by to robilo problémy v ochrane zdravia. „Museli by sme mať podnet od správcu domu, prípadne susedov. Ten by sme museli prešetriť. Ľudia nás ale nemusia pustiť do domu. Preto musíme takého človeka vyzvať písomne a požiadať ho, či nás pustí do bytu. Ak to neurobí, nemôžeme robiť nič,“ povedala Loncková. Podľa jej slov je RÚVZ voči fyzickým osobám takmer bezmocný. Každý si totiž vraj môže vo svojom byte robiť čo chce, pokiaľ tým neohrozuje a neotravuje susedov. „Môžeme síce udeliť sankcie, ale iba v prípade, ak by išlo o bezprostredné ohrozenie zdravia,“ povedala Loncková.
Správcom tohto bytového domu je spoločnosť Bytterm. Podľa vedúcej správy Daniely Valkovičovej, ak sú v tomto prípade problémom medziľudského vzťahy, treba to riešiť cez priestupkové konanie na Obvodnom úrade. To už ale skúsili aj Dudášovci a problém to nevyriešilo. „Ak chcú situáciu riešiť prostredníctvom nás, nech príde za mnou správca domu, nech mi opíše problém, o aký ide. Pôjdeme sa tam pozrieť a uvidíme, čo sa dá robiť,“ prisľúbila nám na záver D. Valkovičová. V tejto chvíli to vyzerá tak, že je to jediná možnosť, ako problém vyriešiť.
