Svoj význam si uchovalo aj v období feudalizmu. Plávanie bolo jedným zo siedmich rytierskych cností. Po zavedení všeobecnej brannej povinnosti a následných katastrofálnych stratách pri prekonávaní vodných tokov, musela do výcviku vojsk zaradiť plávanie aj novodobá armáda. A práve s pôsobením honvédskeho práporu v Žiline je spojená aj výstavba prvej plavárne postavenej na ľavom brehu rieky Váh ešte koncom 19. storočia. Športové prvky sa do výcviku dostali až po vzniku Československa.
S armádou sú spojené aj pravdepodobne prvé plavecké preteky uskutočnené v Žiline. Najstarším dochovaným písomným prameňom je denný rozkaz 41. pešieho pluku číslo 146 zo dňa 26. júna 1924. V dokumente sa uvádza, že sa v rámci plukovných pretekov uskutočnila plavecká súťaž prezenčne slúžiacich vojakov. A aké boli výsledky a časy týchto pretekoch? 50 m voľný štýl: 1. miesto voj. V. Vopat 32,4 s, 2. voj. J. Michalčík 34, 8 s, 3. slob. V. Schmidt 35, 2 s. Plávalo sa na vojenskom kúpalisku vybudovanom v roku 1921 na rieke Rajčianka. Vojenskú plaváreň používal aj Klub československých turistov (KČST) na organizovanie plaveckého výcviku svojich členov. V roku 1930 si skupina KČST založila plavecký oddiel. Domovom plavcov sa stala nová vojenská plaváreň postavená v roku 1931 v areáli ŠK Žilina. V roku 1932 postavili plaváreň vo Vrútkach a o rok neskôr aj v Bytči. Začalo sa prvé vzájomné meranie síl. V roku 1934 si uvedené oddiely založili Severoslovenskú plaveckú župu a ako organizačná zložka vstúpili do Československého amatérskeho plaveckého zväzu. O rok neskôr sa novými členmi župy stali plavci z telovýchovnej jednoty Makabi Žilina. Pravidelným víťazom župných majstrovstiev boli plavci z Vrútok. Žilinčania z plaveckého oddielu KČST sa museli uspokojiť s druhým miestom, plavci z telovýchovnej jednoty Makabi Žilina zbierali zemiakové medaily. Oveľa úspešnejší boli Žilinčania vo vodnom póle a v skokoch do vody. Ale to už je iná história, s ktorou sa zoznámite v niektorých z ďalších čísiel.
