väzok. Či sa dá niečo robiť s touto novodobou epidémiou ľudstva, spýtali sme sa žilinského advokáta Milana Rojčeka (47).
Pán doktor, na úvod otázka na telo – ste šťastne ženatý?
Musím sa priznať, že som sa minulý rok oženil už druhýkrát. Myslím, že mám vydarené manželstvo, ale človek nikdy nevie, čo bude. Každý je presvedčený, že jemu sa vzťah nerozpadne, že jemu sa to nemôže stať - je to pochopiteľné, veď prečo by sa napokon brali?
Sedemnásť rokov zastupujete rozvádzajúce sa manželské páry, viete sa lepšie vcítiť do ich situácie, keď ste si to prežili na vlastnej koži?
V nijakom vzťahu na svete to nie je stále ideálne. Za tie roky mojej advokátskej praxe som spoznal mnoho končiacich dvojíc. Mojou úlohou je chrániť oprávnené záujmy môjho klienta. Niekedy to je muž, inokedy žena. Raz je to ten, ktorý dáva návrh na rozvod, druhý raz ten, ktorý je odporca. Jeden sa rozviezť chce, druhý nechce. Nežijem s tými ľuďmi, viem len to, čo mi povedia. Ináč sa situácia javí navonok a iná je v skutočnosti. Je prirodzené, že každý sa snaží zvaliť vinu na druhého, zveličovať jeho nedostatky a zamlčovať svoje. Pravda je však zvyčajne niekde uprostred.
Aké sú najčastejšie príčiny manželských rozvratov?
Dôvodov je niekoľko, no najčastejšie je to alkoholizmus, nevera, násilie a žiarlivosť jedného alebo oboch partnerov. Taktiež to bývajú finančné ťažkosti, sexuálny nesúlad, nezáujem o rodinu, či problémy s bývaním. Treba si uvedomiť, že sobášny list vopred životné šťastie nezaručuje. Pokiaľ vstúpili ľudia do manželského vzťahu za nesprávnych pohnútok, prípadne boli „donútení“ neplánovaným tehotenstvom alebo rodičmi, môžu sa rozhodnúť ukončiť vzťah už pri náznaku najmenších nedorozumení. Dnešní ľudia sú tiež čoraz viac sebeckí – nie sú ochotní sa prispôsobovať, obmedzujú svojho partnera, nevážia si, čo pre nich ich druh robí. Vyčítajú si nedostatky, urážajú sa, namiesto toho, aby sa snažili druhého pochopiť. Kričia po sebe alebo sa aj celé dni vôbec nerozprávajú, odopierajú si telesné potešenie, vzájomne sa obviňujú, vyčítajú si chyby a nedostatky a namiesto toho, aby si odpustili, snažia sa o odplatu. Keď si manželia nenájdu na seba čas, keď majú málo pekných spoločných zážitkov, navzájom sa citovo odcudzia. Ak partnera nečakáme doma s radosťou, ak mu nevytvoríme príjemné zázemie, atmosféru, prestane sa domov tešiť. Manželské sklamania a konflikty môžu prerásť do kríz až nenávistí. Vtedy je asi rozvod nevyhnutný a pre niektorých priamo vykúpením.
Nie je to len zbabelosť, nevzdávajú sa mnohí zavčasu?
Je overené, že veľa problémov sa časom vyrieši. Preto sú stále ešte medzi nami manželia, ktorí aj napriek rôznym životným trápeniam, zostávajú spolu. Majú snahu svoje manželstvá zachrániť niekedy kvôli spoločným deťom, príbuzným, či finančnému zabezpečeniu. A hoci sa aj nerozvedú, ich manželstvo je životom v akomsi tichom zúfalstve. Určite sú ale aj páry, ktoré sklamania prekonajú a prežijú opäť veľa príjemných chvíľ.
Naša spoločnosť nám dáva príliš veľa negatívnych vzorov...
Áno, televízia, časopisy, romány nám navrávajú, že rozvod nie je až taký zlý. Ľudia sa utešujú, veď čože, však nebudú prví ani poslední. To všetko prispieva k tomu, že k manželskej inštitúcii nemáme ten správny postoj.
Čo by ste poradili novomanželom na ich spoločnú cestu životom?
Manželia by mali vedieť, že dokonalé manželstvo neexistuje, pretože ho tvoria dvaja nedokonalí ľudia. Partneri majú odlišné názory, návyky, hodnoty, záľuby, sú rozdielne citovo založení, s inými zážitkami z detstva, s rozdielnym vplyvom rodiny. Manželským nezhodám sa úplne vyhnúť nedá. Musia však byť pripravení na ústupky, kompromisy a odpúšťanie. V deň, keď sa rozhodli povedať partnerovi „áno“, si sľúbili, že sa budú navzájom milovať a ctiť v dobrom i v zlom, že sa budú usilovať o rodinné šťastie, že si budú navzájom oporou a spoločne čeliť problémom, ktoré manželský život prináša. Lebo manželstvo nie je iba pohodlie, radosť a zábava, ale i obetovanie sa pre druhého.
Kto trpí rozvodom viac – muži, či ženy?
Je to rôzne. Vo všeobecnosti sú na tom po rozvode horšie ženy, najmä s maloletými deťmi. Deti súd spravidla zverí do výchovy matkám a muži si môžu opäť užívať slobodu. Muž si zvyčajne čoskoro môže ľahšie nájsť náhradu a žene zostávajú starosti s dieťaťom alebo deťmi a nedostatok financií. Zo dňa na deň im klesne životná úroveň, pretože doteraz boli na chod domácnosti dva príjmy. Žena má potom menej času na seba a dlho si nemôže nájsť nového partnera. Nie je totiž vôbec jednoduché nájsť muža, ktorý bude mať rád ju i jej dieťa. Veľa otcov si tiež neplní povinnosti s výživným. Najhoršie však rozvodom svojich rodičov trpia tí najzraniteľnejší - deti. Pozorovať rozpad manželstva svojich rodičov môže byť pre nich jeden z najbolestnejších zážitkov. Je to pre nich obrovské životné sklamanie, tragédia. Za konanie svojich rodičov platia trpkú cenu. Majú v hlavách zmätok, smútok, sú dezorientované. Najhoršie to znášajú, ak sú v období dospievania. Môže sa zhoršiť ich správanie i prospech v škole. Vyrastajú v nekompletnej rodine a neskôr majú obavy zo svojich manželstiev.
Čo robiť, ak už majú ľudia rozvod za sebou?
Niekedy to ináč nejde, len manželstvo ukončiť. Čo potom ďalej? Ako sa s tým vysporiadať? Rozvod je psychicky náročný, aj keď sú obaja k sebe slušní, nieto ešte, ak aspoň jeden z manželov je zlý. V takom prípade môžu nastať trápne, nechutné ťahanice o majetok, či ponižujúce spory o deti. Ak to nevedia vyriešiť, aj po rozvode bývajú manželia vedľa seba v jednom byte. Keď nenávistná atmosféra medzi nimi pokračuje aj po rozvode, tak rozvod nemal zmysel. Väčšinu ľudí zážitok rozvodu silne poznačí. Sebavedomie opustených ľudí býva zničené. Človek má zrazu veľa voľného času, ale zmysel sa akosi vytratil. Musí si zvykať na samotu. Večery sú odrazu prázdne. Je to však nielen koniec, ale zároveň aj začiatok. Rozvedený sa musí niečím zamestnať, splniť si nejaký sen, investovať do seba. Musí si vymyslieť aktivity, rozptýliť sa, zoznámiť sa s novými ľuďmi. Životného partnera vám ale nenahradia priatelia. Po rozvode nikto nechce zostať sám, neskôr príde nová známosť a nový vzťah. Môže z neho vzniknúť nové manželstvo. Alebo tiež jedného dňa aj nový rozvod.
Môže to teda vyjsť na „druhý pokus“?
Ak niekoho opustil životný druh, môže zostať sklamaný, zatrpknutý. Z ďalších vzťahov má strach a radšej zostane celý život sám. Žiť bez partnera je ale pre človeka neprirodzené, človek je tvor párový. Niekedy si ľudia uvedomia, že ich rozvod bol chybou a unáhleným rozhodnutím. Znova si k sebe nájdu cestu a znova sa zosobášia. Samota je hrozná a aj rozvedení ľudia túžia po láske. U nás sa vraví, že klin sa klinom vybíja, preto sa mnohí rozhodnú liečiť svoju bolesť iným partnerom. Nevlastného otca či nevlastnú matku však deti často berú ako votrelca do rodiny, pretože ich vlastného rodiča im nenahradí. Každý by mal však dostať v živote druhú šancu. Vo vzťahu s novým partnerom by sa mal vyvarovať chýb, ktorých sa predtým dopustil. To sa ľahšie povie, ako urobí. Preto je pri druhom manželstve pravdepodobnosť rozvodu ešte vyššia, lebo spôsob správania sa človeka rozvod nezmení. Poznám ale viacero manželstiev, ktorým druhý pokus vyšiel. Záleží to na ľuďoch. Mali by všetko dôkladne zvážiť a do manželstva nevstupovať ľahkomyseľne, ale až po dôkladnom spoznaní perspektívneho manželského druha. Veď škoda každého dňa, ktorý sme neprežili radostne.
