Následne na to, bola vybratá ešte s niektorými inými hráčkami do skupiny C, medzi dospelých. Počas svojho krátkeho pobytu na Slovensku (u starých rodičov), nám stihla porozprávať čo-to o talianskom volejbale a svojich športových plánoch.
Čo ťa priviedlo práve k volejbalu?
„Začínala som s džudom, potom som tancovala, neskôr hrala ragby a nakoniec som skončila pri volejbale, ktorý hrám už piaty rok. Hlavným motívom, prečo som sa rozhodla práve preň, bola skutočnosť, že ho v tej dobe hrávala väčšina mojich kamarátok.”
Nie je to veľmi náročné, venovať sa tomuto športu a zároveň stíhať aj školu?
„Ani nie, aspoň doteraz som sa nestretla s prípadom, že by to niekto nezvládal. Možno máme výhodu v tom, že máme celkom fajn trénera. Občas sa síce stane, že to trochu preháňa s cvičením a vtedy nám ide dosť na nervy, ale na druhej strane s ním máme aj veselé zážitky. Raz, pri návrate z turnaja, sme spoločne s ním prejavovali svoju radosť možno až trochu hlasnými výkrikmi. Nakoniec naše auto zastavili policajti a tréner dostal pokutu.”
Boli aj nejaké zranenia?
„Veľmi mi pomohlo to, že keď som začínala športovať, tak som sa 1 rok venovala džudu, kde ma naučili správne padať. Teraz, keď sa hodím po nejakej tej ťažšej lopte, moc si neublížim.”
Aké sú tvoje ďalšie športové plány?
„Vedenie nášho klubu sa spojilo s niektorými slovenskými klubmi a ak to vyjde, zorganizuje sa priateľské stretnutie. Čo sa týka mňa, rada by som v budúcnosti hrávala volejbal profesionálne, ale to je ešte otázka ďalekej budúcnosti.”
Autor: bt