Proti žltačke typu A a B sa dá zaočkovať, proti typu C očkovanie nie je. Väčšina vírusových hepatitíd ustúpi bez komplikácií, typ C má mierne počiatočné príznaky a býva aktívny celé roky. Vedie dokonca k cirhóze alebo rakovine pečene. „Mala som podozrenie, keď som sa vrátila zo zahraničia,“ začína smutný príbeh Viera, ktorej sa práca vo vychytenom bare v Taliansku stala osudnou. „Na vlastnú žiadosť som sa nechala vyšetriť u lekárky a dúfala som, že všetko dobre dopadne,“ hovorí mladá žena o nádeji, ktorú v sebe nosila až do dňa, kedy sa dozvedela zdrvujúci verdikt. „Najskôr som tomu nechcela veriť. Pochybovala som o správnosti testu, jednoducho to nebolo možné,“ nechcela sa zmieriť s krutou realitou Viera. Keď jej odobrali krv na testy s maličkou dušičkou dúfala, že výsledok bude negatívny. Musela čakať niekoľko dní, aby sa dozvedela pravdu o svojom zdraví. „Najhoršie bolo, ako mi výsledok lekári oznámili. Vôbec si nerobia starosti, ako človeku povedia takúto správu,“ vyhŕknu dievčaťu slzy do očí aj po niekoľkých rokoch. „Mala som dvadsať rokov, život pred sebou a oni mi takú hroznú vec oznámili, akoby hovorili, že zajtra bude škaredé počasie,“ pokračuje v rozprávaní. „V prvej chvíli ma napadlo, ako dlho budem žiť a čo budem vlastne robiť,“ spomína si Viera na myšlienky o ďalšom živote so zákernou chorobou, ktorú nepraje nikomu. „Myslím si, že ani lekári ani ľudia celkom nevedia o tomto type žltačky veľa,“ zamýšľa sa nad neradostnou diagnózou. „Dnes som opatrnejšia, len škoda, že som nebola skôr,“ ľutuje, že nedbala o svoje zdravie viac. „Teraz si dávam väčší pozor. Nosím náplasť aj pri maličkom poranení, aby som niekde náhodou nenechala svoju krv,“ opisuje svoj terajší smutný údel. „Keby si ľudia dávali pozor skôr ako sa niečo také prihodí, ako sa nakazia cudzou krvou. Naozaj, kvapka krvi niekedy prináša miesto života chorobu a smrť,“ zazlieva si svoju neopatrnosť, ktorá ju poznačila navždy. „Ja sa už nemusím báť, už som chorá,“ povie Viera zlomene a pokračuje: „Už len dávam pozor, aby niekto neprišiel do styku s mojou krvou. Ale pozor by si mali dávať iní ľudia, lebo nevedia, kde sa môžu nakaziť a najhoršie je, že sa tým vôbec netrápia. Tak, ako ja predtým,“ zhrnula mladá dievčina celé svoje životné sklamanie.
