Veľké problémy môžu mať napríklad na pošte. Na Vlčincoch po ceste k priehradke musia prekonať niekoľko desiatok schodov. Inak nemajú šancu.
Preto sa rozhodli na tejto pošte vybudovať plošinu, ktorá by ich mala po schodoch vyviesť nahor. V súčasnosti však ešte nefunguje a ľudia nevedia prečo. Keďže je plošina na kľúč, niektorí si dokonca myslia, že jej používanie je natoľko absurdné, že vozíčkár najskôr musí vyjsť po schodoch nahor a tam nájsť človeka s kľúčom, ktorý by plošinu naštartoval. Na ostatných poštách v meste bezbariérový prístup nemajú.
Potvrdil nám to aj riaditeľ žilinskej pošty Viliam Löffler. „Zatiaľ jedinú takúto plošinu máme na pošte na Vlčincoch, ale ešte nie je skolaudovaná, takže nefunguje, pretože tam zistili nejakú technickú závadu. Fungovať to bude tak, že vozíčkar dole zazvoní na zvonček a vedúca pošty príde s kľúčom plošinu naštartovať.“
Podľa našich informácií pošte nijaký zákon zavedenie bezbariérového prístupu neukladá. „Snažíme sa k tomu pristupovať vtedy, keď budovy rekonštrujeme. Obracajú sa na nás aj zo zväzu invalidov, aby sme k takýmto rekonštrukciám pristúpili. Naše skúsenosti sú však také, že to potom sa aj tak nevyužívajú,“ myslí si Löffler. Podľa jeho slov sú pošty na Hájiku a na Solinkách umiestnené na prízemí a vozičkári tam musia prekonať len jeden schod, takže to pre nich nie je veľký problém. Horšia je však situácia na jednotke a na dvojke, kde môžu mať zdravotne postihnutí problém. „Zatiaľ také plošiny ako na Vlčincoch na ostatných poštách neplánujeme. Je to totiž pomerne drahá záležitosť,“ dodal.
Podľa vedúcej pošty na Vlčincoch nemajú vozičkári ani u nich problémy. „S vozičkármi z bezbariérovej bytovky z Karpatskej ulice máme dohodu, že im poštu doručovateľka donesie, aj ju preberie u nich. Inak k nám vozíčkari nechodia. Myslím si, že u nás žiadne problémy nemajú. Stačí, keď nám dajú vedieť, že prídu a my vždy zbehneme dolu a obslúžime ich,“ povedala.
Bezbariérový prístup už v minulosti vybudovali aj v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na Hurbanovej ulici. Potvrdil nám to riaditeľ Igor Braniša. „Vybudovali sme ju už dávnejšie a je pomerne využívaná. Keď sa nás potom pýtali, či ju budeme robiť, mohli sme pokojne povedať, že už ju máme,“ povedal. Má ho aj nová budova Žilinského samosprávneho kraja. Absolútne nevyhovujúca situácia je však na Mestskom úrade. „To sú doslova hradby,“ hovoria vozičkári.
Podľa predsedníčky Krajskej rady Slovenského zväzu telesne postihnutých v Žiline Márie Antalovej (na snímke), situácia pre postihnutých spoluobčanov v meste nie je vôbec dobrá. „Podľa zákona existuje povinnosť, aby všetky budovy, ktoré budú slúžiť verejnosti, počítali s prístupom nielen pre zdravých, ale aj pre postihnutých spoluobčanov. Projektanti s tým musia počítať nielen pri budovách, ktoré sa ešte len budú stavať, ale pri takých, ktoré sa budú rekonštruovať. Každá inštitúcia, ktorá stojí, by mala byť podľa môjho názoru uspôsobená tak, aby sa ku každej úradníčke mohol postihnutý dostať. Bohužiaľ to neplatí a myslím si, že sme diskriminovaní,“ hovorí Antalová. Veľmi zlá situácia je podľa nej práve na pošte na Vlčincoch. „Je veľmi zle vyriešená a myslím si, že z nej majú mindráky všetci. Či už sú zdraví, alebo chorí, starí, či matky s deťmi,“ hovorí Mária Antalová a dodáva: „Málokto si uvedomí, že aj vozíčkari sú ľudia. Málokto myslí na to, že dnes je zdravý a zajtra sa pokojne môže ocitnúť na vozíčku. Nikomu to neprajem, ale nie je to vylúčené. Presne to sa stalo projektantovi pražského metra. Až potom, čo sa sám ocitol na vozíčku, začali sa projektovať stanice tak, aby sa do nich aspoň čiastočne dostali aj vozíčkári.“
