O súčasných problémoch sme sa rozprávali s predsedom družstva Dušanom Kalužom.
Momentálne je na trhu viac subjektov, ktoré ponúkajú bytovú správu. Okrem toho si občania formou spoločenstva môžu byty spravovať aj sami. Čím sa snažíte presvedčiť ľudí, aby prišli práve k vám?
V prvom rade sa im snažíme ponúknuť profesionálnu správu. V spoločenstve si vlastníci sami musia riešiť legislatívne, technické a ekonomické problémy, my na to máme 45 kvalifikovaných pracovníkov. Navyše v našom prípade nehrozí kumulácia povinností z rôznych oblastí tak, ako to často býva u spoločenstva, kde teoreticky jeden človek musí riešiť všetky spomínané problémy. Momentálne poplatky za správu sú u nás 115Sk pre bývalé družstevné byty a 120Sk pre cudzích. Dovolím si tvrdiť, že sme lepší ako naša konkurencia. Zameriavame sa totiž hlavne na investičnú údržbu. Momentálne ponúkame najmä alternatívy zhodnocovania bytového fondu v oblasti vylepšenia tepelnej izolácie obvodových plášťov, či už striech alebo samotných stien. Naša efektívnosť spočíva v tom, že pri týchto investičných akciách dokážeme za desať rokov dosiahnuť návratnosť vložených finančných prostriedkov vo forme ušetrených energií.
Ako spravujete peniaze z fondu údržby a opráv?
Čerpáme ich len na základe požiadaviek vlastníkov. Možno máme trošku špecifikum v tom, že okrem fondu opráv domu máme aj fond opráv bytu, či dokonca aj vchodu. Snažíme sa o to, aby každý vchod žil zo svojich peňazí. Získajú takto čo najväčšiu nezávislosť a domovník rieši ich konkrétne problémy.
Čo robíte s neplatičmi?
Neplatičov riešime veľmi rýchlo a tvrdo, pretože by sa nám to mohlo vypomstiť. Ľudia sú väčšinou schopní využiť situáciu, keď sa niekto o niečo nestará. Samozrejme konáme v zmysle zákona a poskytneme im náhradné ubytovanie. Máme k dispozícii staršie budovy, ktoré sme prispôsobili tak, aby sa v nich dalo bývať.
Keďže ste družstvo, nevzťahuje sa na vás zákon o verejnom obstarávaní. Ste teda povinní robiť verejnú súťaž pri zadávaní rôznych objednávok?
Takto, sú veci, ktoré robíme so štátnou podporou a sú veci, ktoré robíme bez podpory. Teda tam, kde sme zo zákona povinní, určite verejnú súťaž robíme. V prípadoch, kde nemáme priamu štátnu podporu, tam robíme užšie výbery dodávateľov. Vždy sú samozrejme prítomní zástupcovia domov, o ktoré sa jedná. Dokonca naše interné pravidlá hovoria o tom, že veci nad 500-tisíc korún musia mať v užšom výbere minimálne tri ponuky.
Ako sa Vám spolupracuje so žilinskou radnicou?
V podstate veľmi slabo, či už v oblasti údržby chodníkov, správy zelene alebo opráv verejných priestranstiev. Najviac by som žilinskej radnici vytkol asi to, že ku občanom, ktorí sú v družstve, sa správa ako k občanom druhej kategórie a skôr uprednostňuje spoločnosť, ktorá má v správe mestské byty.
Mali ste záujem dodávať teplo od mestskej teplárne, ale neboli ste tak úspešní, ako napríklad vaša konkurencia Byterm. Prečo?
Byterm je spoločnosť, kde má mesto majetkový vstup a v podstate preto sú sekundárnymi dodávateľmi tepla. My sme tiež mali takéto pokusy, ale do týchto vecí už mnohokrát vstupuje aj politika. Všetko však závisí od toho, ako sa nová vláda postaví už k rozbehnutej privatizácii teplárne. Ale o skrátenie dopravnej cesty pre teplo máme stále záujem.
