Podľa Občianskeho zákonníka nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Na dedenie sa vyžaduje určitá právna spôsobilosť dediča. Ak ju dedič nemá, nemôže dediť. Občiansky zákonník upravuje určité skutočnosti vylučujúce dedičskú spôsobilosť, ktoré majú za následok dedičskú nespôsobilosť. Právne následky dedičskej nespôsobilosti spočívajú v tom, že do úvahy prichádzajúci dedič nededí. Dedičská nespôsobilosť a jej právne následky však prestávajú, ak poručiteľ dedičovi konanie, zakladajúce jeho dedičskú nespôsobilosť, odpustil. Poručiteľ môže teda nespôsobilému dedičovi dôvod nespôsobilosti odpustiť v akejkoľvek forme. Môže to urobiť aj vo forme závetu, výslovne alebo mlčky, ak o dôvode nespôsobilosti vedel a napriek tomu dediča v závete dodatočne ustanovil.
Dedičská nespôsobilosť sa vzťahuje tak na dedičov zo zákona ako aj na dedičov zo závetu. Ak je zákonný dedič nespôsobilý dediť, dedia namiesto neho dedičia, ktorých dedičské právo závisí od toho, či táto osoba dedí alebo nie. Keď je nespôsobilý dediť poručiteľov potomok, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti /vnuci poručiteľa/, a ak ich niet, dedia ďalší dedičia nespôsobilého dediča, teda pravnuci poručiteľa. V ostatných prípadoch sa na nespôsobilého dediča pri dedení neprihliada a dedičstvo sa rozdelí tak, ako by ho nebolo. V prípade, keď je dedič zo závetu nespôsobilý dediť, dedia namiesto neho dedičia zo zákona.
Dôvod dedičskej nespôsobilosti nezakladá akýkoľvek trestný čin, ale iba trestný čin spáchaný úmyselne a musel smerovať proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Konanie namierené proti poslednej vôli poručiteľa však nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, musí však byť zavrhnutiahodné. Môže to byť teda aj konanie spočívajúce v psychickom donútení, ktorým sa konajúci snaží poručiteľa pohnúť k určitému prejavu, napr. snaží sa zamedziť poručiteľovi prejaviť poslednú vôľu, alebo ovplyvniť ho vo svoj prospech. Zavrhnutiahodným prejavom môže byť aj zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie iného závetu.
Autor: JUDr. Milan Rojček